Slováci sú už medzi regálmi zúfalí. Ceny stúpajú každý mesiac nevídaným tempom, pričom zdražovaniu nie je ani zďaleka koniec. Nejde však len o slovenské špecifikum, keďže s vysokou infláciou bojuje prakticky celý svet. Napriek tomu, sme sa pri potravinách dotiahli na bohatý Západ.
Päť základných potravín - Chlieb (500 g), plnotučné mlieko (1 l), maslo (250 g), 10 vajec a hladká múka (1 kg) – sme nakúpili v ôsmich krajinách vrátane Slovenska. A už pri týchto položkách môžeme skonštatovať, že v potravinách platíme približne rovnako ako Nemci, Francúzi či Španieli.
V slovenských potravinách sme za spomínaný nákup zaplatili viac ako sedem eur. Lacnejší nákup urobil Patrik, ktorý už roky žije v Madride.
„Pred týždňom sme mali na návšteve tety zo Slovenska a žasli, aké je to v Španielsku všetko lacnejšie ako doma,“ napísal Slovák, ktorý pracuje ako projektový manažér.
Na druhej strane aj on priznáva, že ceny išli citeľne hore aj na Pyrenejskom polostrove.
„Potraviny, ktoré zvyčajne kupujem, tak išli postupne hore. Keď som robil nákup predtým na 4 - 5 dní, bolo to vždy tak okolo 20 eur, teraz platím okolo 30,“ zhrnul Patrik.
Základný nákup mladého Slováka napokon vyšiel na šesť eur. Pripomenul však, že v Madride sa vo veľkom kupujú bagety a nie chlieb, čo mohlo konečnú cenu skresliť.
Na tento „problém“ s pečivom upozornil aj Francúz Valentin, ktorý žije v meste Chaumont, asi tri hodiny cesty východne od Paríža.
„Považujem sa za súčasť strednej vyššej vrstvy. Preto si produkty vyberám podľa kvality, nie ceny. Z mojej strany je nárast cien potravín nepostrehnuteľný,“ uviedol Valentin, ktorý pracuje v drevospracujúcom priemysle.
Francúz napokon pri pokladni zaplatil takmer 5,50.
„Keď ľudia začnú horúčkovito nakupovať niektoré položky, ako je slnečnicový olej alebo horčica, tak potom v obchode nastáva problém,“ dodal Valentin.
Aj v Nemecku tento problém zarezonoval, hlavne po ruskej agresii na Ukrajine.
„Čo som pocítil, bol krátko po vypuknutí vojny na Ukrajine nedostatok niektorých druhov potravín ako napr. pšeničná múka, slnečnicový olej alebo ovsené vločky,“ povedal Matúš žijúci na severozápade krajiny v Paderborne.
IT-čkár, ktorý pochádza zo Záhoria, inak nárast cien ani nezaregistroval. Za nami zadaný nákup napokon zaplatil 7,70.
Nákup sa nám potom podarilo spraviť aj v susednom Rakúsku, na severe Európy v Dánsku a Švédsku a napokon aj v Anglicku. Ide už o krajiny, v ktorých sa potraviny hýbu v iných cenových reláciách.
Napríklad vo Švédsku Kristína zaplatila takmer 15 eur, v Dánsku Peter až 17. V Rakúsku sa Tiborovi tento nákup podarilo urobiť za necelých 12 eur, v Anglicku zas dala Veronika o euro menej.
Všetci štyria sa však zhodli, že ceny išli výrazne hore, no na tunajšie platy sa to podľa nich dá zvládnuť. A tu sa dostávame k tomu, ako a koho takáto inflácia najviac zasiahne.
Kým totiž na Slovensku bola v roku 2021 priemerná mzda tesne nad 1200 eur, tak v Španielsku (2648 eur), vo Francúzsku (3526 eur) alebo Nemecku (4168 eur) bola rádovo vyššia.
Pripomíname, že v týchto krajinách stál nákup približne rovnako ako na Slovensku.
Okrem potravín ľudí po celej Európe trápia aj ceny pohonných hmôt. Toto už pocítili aj všetci naši respondenti.
„Ak sa ma nejako týka nárast cien, sú to ceny energií, materiálov. Spúšťačom bol prudký nárast pohonných hmôt,“ uviedol Francúz Valentin.
„Zdražovanie je veľmi citeľné, najmä na pohonných látkach, nafta stojí 2,70 za liter,“ pridala sa Kristína, ktorá pracuje vo Švédsku.
„Určite vnímame aj drahšie energie a benzín. Myslím si, že ľudia v mojom okolí chápu, prečo sa to deje a snažia sa tejto situácii prispôsobiť. Kolegovia preto napríklad častejšie striedajú cestu autom a vlakom,“ dodal Peter žijúci v Dánsku.
Na Slovensku cena benzínu a nafty už niekoľko mesiacov taktiež trhá historické rekordy. Za liter benzínu našinci zaplatia viac ako euro deväťdesiat, nafta sa drží tesne pod touto hranicou. Našli sme však aj pumpu, ktorej cenovky sa už začínajú dvojkou.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
