Finančné trhy prekvapil ruský rubeľ, ktorý začal napriek silným sankciám rásť. Ruská mena sa postupne dostáva na úroveň spred vojny. Ešte 16. februára stálo jedno euro 85,38 ruských rubľov. Po invázii na Ukrajine uvalil Západ tvrdé a rýchle ekonomické sankcie. Začiatkom marca sa už jedno euro predávalo za 144 rubľov.
Začiatkom apríla sa kurz vrátil na predvojnovú úroveň. Jedno euro má hodnotu 86 rubľov. Rubľu mohli pomôcť vyjadrenia prezidenta Vladimira Putina, že krajina bude prijímať platby za plyn len v rubľoch. Analytička banky Alfa Natalia Orlova pre agentúru Reuters uviedla, že ruskú menu ťahajú aj exportne orientované firmy, ktoré sú povinné vymieňať zahraničné meny za ruble.
Maďarský premiér Viktor Orbán oznámil, že je ochotný platiť za plyn v ruských rubľoch.
„Vytvorila sa tak nerovnováha na menovom trhu, v dôsledku ktorej ponuka cudzej meny výrazne prevyšuje dopyt a vedie tak k spevneniu kurzu rubľa. Súčasné posilnenie kurzu rubľa vnímam ako dočasné,“ povedala Orlová pre Reuters.
Analytik inštitútu INESS Martin Vlachynský upozorňuje, že rast rubľa je umelý a ruskú ekonomiku čakajú ťažké časy.
Posilňovanie rubľa je podľa Vlachynského do nemalej miery fantómové. „Skúste si dnes vymeniť igelitku rubľov za doláre. Buď sa vám to nepodarí vôbec alebo za úplne iný kurz, ako je oficiálny,“ povedal analytik.
Situácia je podľa neho podobná, aká bola za čias socializmu. Západná marka či dolár mali oficiálny kurz, za ktorý vedel meny nakupovať málokto. Potom bol druhý „vekslácky“ kurz, ktorý už bol oveľa menej výhodný.
Západ sankciami výrazne obmedzil Rusko na finančných trhoch, no aj Kremeľ zaviedol opatrenia, ktorými sa vplyvy snažil zmierniť. Zaviedli povinnú premenu devíz na ruble, obmedzili vývoz devíz z krajiny a zakázali predaj ruských akcií zahraničným osobám. Všetky kroky podľa analytika sťažili vymeniteľnosť rubľov.
Podľa Vlachynského nemožno očakávať, že rubeľ padne do voľného pádu. Do Ruska stále tečú peniaze za plyn a ropu a Rusi ich zároveň nemajú za čo míňať, pretože sú na nich uvalené sankcie.
Samotnú ruskú ekonomiku podľa analytika čakajú mimoriadne ťažké časy. „Prišla o veľké množstvo zahraničných investícií a je odstrihnutá z veľkej časti svetových trhov. Podobá sa to na situáciu Iránu v posledných 15 rokoch, len oveľa rýchlejšie a v oveľa väčšom rozsahu. No príklad Iránu, Venezuely či Severnej Kórey ukazuje, že režimy dokážu prežívať aj v otrasných ekonomických podmienkach,“ dodal.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
