Vyššia rýchlosť, no menej kilometrov. Tak by mala v budúcnosti vyzerať slovenská železnica. Na chystané modernizácie sa zamerali aj analytici Útvaru hodnoty za peniaze.
Železničná infraštruktúra pred sebou tlačí obrovský investičný dlh v miliardách eur, čo sa podpisuje na spomalení, a tým pádom meškaní vlakov. To by sa malo zmeniť, no ministerstvo financií chce dohliadnuť na to, aby sa to nerobilo bezhlavo.
Niektoré úseky majú priniesť lepšiu dopravu pre regióny a zrýchlenie je aj ekonomicky návratné. Príkladom je trasa z Bratislavy do Dunajskej stredy a zrýchlenie z 80 na 160 kilometrov za hodinu či trať medzi Košicami a Slivníkom, ktorú majú v rámci rekonštrukcie zrýchliť z 80 na 120 km/h.
Analytici by však pri niektorých úsekoch boli ešte odvážnejší ako štátny správca koľajníc. Napríklad pri úseku medzi Šaľou a Novými Zámkami a tiež úseku od Popradu po Spišskú Novú Ves.
Na komplexnú rekonštrukciu čaká viac staručkých koľají. Treba vraj zvážiť, ktoré trate a o koľko zrýchliť, aby sme nedostali za veľa peňazí málo muziky.
„V súčasnosti je priemerná rýchlosť na tratiach okolo 88 km/h. Pri rekonštrukcii tratí, ktoré dávajú z hľadiska hodnoty za peniaze význam, by sme sa vedeli posunúť až na rýchlosť 113 km/h,“ uviedol Rastislav Farkaš z Útvaru hodnoty za peniaze.
„V prípade, že dôjde k modernizácii na 80 alebo 120 km/h, tie náklady sú takmer také isté, bavíme sa rádovo o percentách navýšenia. Je to veľmi dôležité, aby sme na všetkých regionálnych tratiach išli na takúto rýchlosť. Ak sa však už bavíme o 160 km/h, musíme robiť takzvané mimoúrovňové priecestia, ktoré zvyšujú náklady zhruba o 20 percent,“ vysvetlil dopravný analytik Ondrej Matej.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
