Mala to byť špeciálna operácia, ktorá sa mala sa skončiť porážkou Ukrajiny za tri dni. V skutočnosti je to ruská invázia, ktorá gniavi nášho suseda už tri roky. Sú však príbehy, na ktoré zloba mocných tohto sveta neplatí, a aj v zložitej geopolitickej situácii môže vzniknúť ukrajinsko-ruské priateľstvo.
Mária má 21 rokov a pochádza z Krasnojarsku na Sibíri. Lesia má 21 rokov a je z mesta Chust.
Mária prišla na Slovensko pred polrokom. Našla tu vraj pokoj, ktorý jej doma chýbal. „V Rusku som cítila úzkosť. Úprimne povedané, bolo pre mňa ťažké žiť v krajine, ktorá je aktérom vojny,“ hovorí.
Lesia je Rusínka, pôvodom z Ukrajiny. Na Slovensku je už šiesty rok. „Slovensko sa stalo pre mňa takým životným priestorom, možno aj domovom,“ povedala.
Dva príbehy a jedno rusko-ukrajinské priateľstvo, ktoré vzniklo na Slovensku. S mladými ženami sme sa stretli na prešovskom námestí pri pamätníku, ktorý dodnes zdobia kosáky a kladivá.
„Myslela som si, že takáto symbolika je na Slovensku zakázaná, ale zdá sa, že nie. Pre mňa sa to spája najmä s ruským imperializmom. Nehovorím, že pamätník treba odstrániť, ale aspoň kosáky a kladivá by sa dali dať preč,“ myslí si Mária.
Maša a Lesia sa zoznámili na Prešovskej univerzite, kde študujú históriu. Mária o ruský diplom vraj nestála.
„Ak by som nemohla odísť, možno by som už ďalej vôbec neštudovala. Ruský vzdelávací systém je neflexibilný, obsahuje obrovské množstvo zbytočných informácií. Študenti preto na skúškach používajú ťaháky a opisujú z nich. U vás možno nemáte až také obrovské množstvo učiva, ale na konci vám v hlave zostane oveľa viac,“ priblížila mladá Ruska.
Rodičia s jej rozhodnutím študovať v zahraničí súhlasili, no neskrývali obavy. „V Európe je teraz veľa Ukrajincov, tak sa trochu báli, ako budú ľudia reagovať na to, že som Ruska,“ priznáva.
Maša nakoniec býva s Ukrajinkami, ktorým to neprekáža, no má aj opačnú skúsenosť. Skupinka historikov z Ukrajiny sa totiž rozhodla, že sa s ňou nebude rozprávať pre jej pôvod. „Ale nehnevám sa, rozumiem im,“ poznamenala.
Izolovaná sa cítila aj Lesia. „Takže možno som si sčasti vedela predstaviť, čo cítila Maša,“ dodáva.
Aj postoje Slovákov voči Ukrajincom sa však menia v čase. „Boli sme na prechádzke a nejaký psík išiel k nám. Majiteľ mu povedal: ,fuj, Ukrajinci, fuj‘. Ja si myslím, že je to spojené najmä s politickou scénou,“ opisuje Lesia.
Maša a Lesia túžia žiť v demokratickej krajine. Citlivo vnímajú aj dianie na Slovensku a vzrastajúce proruské tendencie. Aj preto boli svoj postoj vyjadriť na jednom z bratislavských protestov.
„Poznám Rusko, žila som tam. Keď sa začne používať takáto rétorika, viem, kam to vedie. Treba chápať, že Putin sa nedostal tam, kde je, za rok. Trvalo mu to 25 rokov. A ak sa niekto v Európe začne správať rovnako, treba to zastaviť hneď v zárodku,“ vyhlásila mladá Ruska.
Na porovnanie nám ukázala, ako vyzerajú protesty v Rusku. Na snímke bolo viac policajtov než protestujúcich.
„Sú v rôznych prilbách, sú veľmi ťažko vystrojení. Štát vytvára ilúziu, že všetko je nebezpečné a nepriatelia sú všade okolo. Keď prídeš na protest, kontrolujú tvoje doklady, tašky, všetko, čo máš pri sebe,“ vysvetľuje.
Po invázii už na protesty nechodila, bolo to príliš nebezpečné. Mohla by riskovať obvinenie z vlastizrady, ktoré sa trestá dlhými rokmi vo väzení.
Mária už neverí, že by sa v jej krajine mohlo niečo zmeniť. Hovorí, že to zašlo príliš ďaleko. „Väčšina Rusov sa snaží nevšímať si, že je vojna. Vo vnútri sa Rusko už vzdalo. A tí, čo sú proti, sú síce proti, ale mlčky,“ konštatovala.
Príslušnosť ku krajinám, ktoré sú v pozícii agresora a obete, však ich priateľstvo neohrozuje. To, čo si želajú, hovoria síce inými slovami, ale v podstate je to to isté.
„Minimálne si želám, aby Putin nebol pri moci. Ani ľudia s ním spojení,“ hovorí Mária. „Jednoducho, aby sa vojna skončila,“ dodáva Lesia.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
