Režisér Viktor Tauš sa spoznal so Zdenou Vrbovou na ulici. Spájal ich neprajný osud, ťažký životný príbeh a drogová závislosť. Dnes, po dvadsiatich piatich rokoch, si môžete pozrieť filmové spracovanie pod jeho taktovkou o príbehu Zdeny – Amerikánky, ktorá sa nikdy nevzdala.
Ako 18-roční opustia brány detského domova. Nevedia, kam majú ísť, kde si hľadať prácu, ako zdolať ďalšie náročné skúšky či zaradiť sa do života. Aj ten jediný oporný bod je zrazu preč. Musia sa spoľahnúť sami na seba.
To je príbeh mnohých opustených či osirelých detí. Rovnaký osud stretol aj Češku Zdenu Vrbovú, ktorú dnes poznajú už tisíce ľudí – z divadelnej hry, po novom i z filmového spracovania, niektorí dokonca možno z ulice.
Len pred pár mesiacmi sa v Prahe vynímali billboardy s jej tvárou, pútali na premiéru filmu z réžie Viktora Tauša. Viacerí ju aj vďaka nemu prezývajú Amerikánkou.
Titul od českého režiséra a filmového producenta vás svojou výstrednosťou vtiahne nielen do spleti spomienok na neľahké detstvo, ale aj do myšlienok a fantázie hlavnej postavy stvárňujúcej Zdenku, Emy Černej.
Jej príbeh, ktorý reflektuje osudy mnohých detí, budete môcť sledovať v podobe ďalšieho Voyo Filmu už od nedele 26. januára na Voyo.
Iba 9-ročná Ema sedí v obývačke. Počuje plakať mladšieho brata, ide ho utíšiť. Rozpráva mu o Amerike. „Mama je preč,“ hovorí mu.
Keď sa brat upokojí, Ema začne netrpezlivo čakať na mamu. Načahuje sa k vchodovým dverám a pozerá sa von cez priezor. Stále čaká. Nikto nechodí. Búcha na dvere a kričí, že sú v byte zamknutí.
Večer počuje už iba hluk. Niekto vyrazil dvere. Prišla si po nich sociálka.
Takto začína snímka Amerikánky. Na ten deň si podobne spomína aj Zdena.
„Pamätám si všetky detaily toho bytu. Aj to, ako som mlátila do dverí. Bývala som tam dlho úplne sama. Iba ja a mladší brat. Pár dní, aj týždeň, neviem. Pamätám si len to, že som stále čakala, kým sa vráti mama,“ povedala v rozhovore pre český Heroine.
„Naraz sa rozrazili dvere, prišla sociálka, zobrali nás a bolo hotovo,“ vybavuje si.
Zdenka zostala v detskom domove, jej mladší brat v dojčenskom ústave. Mala aj staršieho brata, no neskôr sa už veľmi nekontaktovali.
Zdena sa narodila v sedemdesiatych rokoch v Amerike. Jej otec tam ostal, no ona sa spolu so súrodencami a mamou vrátila späť do socialistického Československa, kde ako dieťa zažívala ťažké chvíle. Vidina odchodu do Ameriky za otcom sa tak pre ňu stala víziou slobodného života.
Keď sa ocitla v detskom domove, zvykala si veľmi ťažko. „Som skala. Som sila, ktorú nedokážete zlomiť,“ hovorievala si odmlada. Táto veta sa tiež nesie celým filmom.
Neskôr, keď si už konečne našla v domove kamarátov, odišla k pestúnskej rodine. Zaslúžené vykúpenie? Podľa jej slov i znázornenia filmu vôbec.
„Vrhli ma do kresťanského pekla, kde sa všetko tvárilo anjelsky, ale moja duša absolútne nikoho nezaujímala,“ povedala ďalej v rozhovore.
Bola teda zrejme jediným dieťaťom, ktoré utekalo od pestúnskej rodiny do detského domova. Mnohonásobné úteky viedli k tomu, že skončila vo výchovnom ústave, kde to bolo ešte horšie.
Za neposlušné správanie, teda napríklad fajčenie či odvrávanie, skončila desiatky dní zavretá na samotke – v tmavej miestnosti takmer bez okien.
Dospelosť dovŕšila na sklonku osemdesiatych rokov. Brány ústavu tak opustila v čase, keď sa začali výrazne meniť spoločenské i politické pomery v krajine. Revolúciou pocítila závan jej vytúženej Ameriky.
No nevedela, kam má ísť. Nemal jej kto pomôcť a ani poradiť. Z dní na ulici sa stali týždne, z týždňov mesiace, z mesiacov roky.
Rýchlo sa dostala k drogám a prepadla závislosti od heroínu. Začala si privyrábať prostitúciou. Narodila sa jej dcéra, ktorú však dala do dojčenského ústavu. Dnes priznáva, že chyby svojich rodičov do bodky skopírovala.
Približne pred dvadsiatimi piatimi rokmi spoznala Viktora Tauša. Spojila ich nepriazeň osudu, aj on totiž žil na ulici a bol drogovo závislý.
„Bol to prvý človek, ktorý ma chcel počúvať, ktorý ma vnímal. Zdieľal so mnou to, čo som vždy všetkým chcela povedať, ale nikto to nechcel počuť,“ povedala Zdena v relácii Českej televízie Výborná show.
Stali sa z nich dobrí priatelia, obaja tvrdia, že sú ako brat a sestra. Keď si Viktor vypočul jej celý príbeh, niečo vnútri mu hovorilo, že si to zaslúži filmové spracovanie. Videl v tom potenciál.
Ako sa píše v Heroine, táto túžba ho prinútila si denne prať špinavé oblečenie vo Vltave a hľadať si prácu. Po troch mesiacoch už mal na nájom.
Po rokoch sa dopracoval k divadelnej hre Amerikánka. Dvadsaťpäť rokov sa však pripravoval na nakrútenie filmu, ktorý má už v súčasnosti reálnu podobu.
A vy si ho môžete pozrieť na Voyo už od tejto nedele. Zistite, ako sa Amerikánka popasovala s vlastným osudom. Ako sa mladé dievča postavilo pred ťažké životné skúšky a ako ju po celý život sprevádzala veta: „Som skala.“
Ako reagovali herci na Amerikánku po premiére? Pozriete si tiež reportáž z relácie Reflex:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
