Teplejšia zima s nedostatkom zrážok. Výsledok? Na horách málo snehu, dole žiadny. Netrápi to len milovníkov zimných športov. Obavy vyjadrujú poľnohospodári a môže to ovplyvniť aj množstvo vody v riekach a priehradách.
Najviac snehu sa uloží na horách. Je zásobou vody pre jarné mesiace, keď roztopený stečie potokmi do riek a vodných zdrojov. Túto zimu je ho napríklad aj v Západných Tatrách málo.
„Tohtoročné januárové hodnoty sú aktuálne skoro až trojnásobne nižšie oproti minulej zime,“ uviedol Michal Danko z Ústavu hydrológie SAV.
K dosiahnutiu tridsaťročného januárového priemeru chýba jedna pätina. Keby už nenasnežilo, tak na jar z hôr stečie asi trojnásobne menej vody. To by mohlo spôsobiť, že priehrady, ktoré sú cez zimu menej naplnené, aby vodu z topiaceho sa snehu prijali, sa nedoplnia.
„V prípade pretrvávajúceho suchého obdobia to môže znamenať v krajnom dôsledku obmedzenie zabezpečovania potrieb ako je voda pre závlahy súkromným osobám, rekreáciu či rybolov,“ vysvetlil hovorca Slovenského vodohospodárskeho podniku Marián Bocák.
Sneh na horách môže ešte napadnúť. V podobných rokoch to zatiaľ platilo.
„Avšak bude záležať aj od teploty vzduchu, že či tie zrážky prídu vo forme snehu, alebo vo forme dažďa,“ dodal Danko.
Otepľuje sa totiž aj na horách. Priemerná teplota minuloročného februára a marca v Západných Tatrách bola o tri až päť stupňov vyššia ako dlhodobý priemer.
Kým na horách snehu, ktorý na jar po roztopení zásobuje potoky a rieky, ešte ako-tak jesto, v nižších polohách je ho zatiaľ extrémne málo alebo žiadny, čo môže ovplyvniť aj poľnohospodárov.
„Ak sa ešte dostatočne nezlepší v poslednom období zimy, môžeme očakávať problémy zo suchom na to obdobie mesiacov máj jún,“ poznamenal podpredseda SPPK Miroslav Štefček.
Dostatok snehu chráni oziminy aj pred lesnou zverou a mrazom.
„Môžu tie dané plodiny, ktoré máme nasiate, vymrznúť a budeme sa musieť na jar znovu venovať siatiu plodín,“ dodal Štefček.
S málom snehu alebo bez neho sa ale asi budeme musieť naučiť žiť. Priemerné ročné teploty rastú. Predpoveď na nasledujúce tri desaťročia je až alarmujúca.
„Možno o dva stupne vyššie, ako bola tá dlhodobá priemerná ročná teplota vzduchu v období 1991 až 2020,“ ozrejmil klimatológ SHMÚ Pavel Faško.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
