Kandidát na ústavného sudcu Kresák: Nikdy som vedome nespolupracoval s ŠtB

Zľava Rihanna, Justin Bieber a Lady Gaga
Zdroj: TASR

Podľa Matoviča ho z vedomej spolupráce usvedčujú zápisy v dolároch.

Poslanec a kandidát na ústavného sudcu Peter Kresák (Most-Híd) nikdy vedome nespolupracoval s rozviedkou Česko-slovenskej federatívnej republiky ani Štátnej bezpečnosti (ŠtB) nedával informácie. 

Vyhlásil to na tlačovej konferencii v parlamente Kresák. Reagoval na vyhlásenie lídra OĽaNO Igora Matoviča, že bol vedomým spolupracovníkom ŠtB a mal skratku ESTR.

"Nikdy som nespolupracoval s rozviedkou. Neexistuje dokument, ktorý by potvrdzoval moju úmyselnú spoluprácu ani informácie, ktoré by som Štátnej bezpečnosti dával," zdôraznil Kresák. Informácie o jeho vedomej spolupráci nie sú podľa poslanca pravdivé. "Spis bol založený na základe nepravdy. Údaje neboli pravdivé a ten spis bol založený bez môjho vedomia," uviedol Kresák s tým, že nič nepodpisoval. Zopakoval, že bol vedený ako sledovaná osoba. 

Dostal víza do štátov

Kresák informoval, že pred cestou do Spojených štátov dostal víza do štátov aj do Kanady, keďže tam muselo byť medzipristátie. Do USA podľa vlastných slov odišiel začiatkom januára 1988 a vracal sa v polovici augusta. 

"V evidenčnom liste rozviedky som objavil celý rad stretnutí, ktoré sa mali so mnou odohrať v čase, keď som bol v Spojených štátoch," zdôraznil Kresák s tým, že k údajným stretnutiam malo dôjsť v marci, januári či júli. "Ide zjavne o nepravdivé údaje, ktoré hovoria o tom, že ten spis bol založený na základe nepravdy," zopakoval.

Pred odchodom do USA ho niekto hľadal

Poslanec a kandidát uviedol, že koncom roka 1987, teda tesne pred jeho odchodom do USA, ho vyhľadali osoby, ktoré sa predstavili ako zamestnanci federálneho ministerstva zahraničných vecí. 

"Nemal som dôvod neveriť, že sú odtiaľ. Prišli s tým, že majú informácie o mojom plánovanom študijnom pobyte a v tejto súvislosti ma chcú upozorniť na možné riziká, ktoré súvisia s mojím pobytom. Keby som si náhodou všimol, či ma niekto nesleduje a podobne. A konštatovali, že ak by som niečo také zbadal, aby som sa obrátil na ambasádu vo Washingtone," opísal Kresák.

Dodal, že nemal dôvod odmietnuť, ale tvrdí, že túto možnosť ani raz nevyužil. Z rozhovorov nemal podľa vlastných slov však pocit, že by išlo "o akýsi náznak na spoluprácu s rozviedkou". Až neskôr, v roku 1992, sa Kresák dozvedel, že bol vedený ako záujmová osoba ŠtB. "Takéto vedenie je iba dôkazom záujmu o osobu a nedokazuje žiadnu spoluprácu," doplnil.

Béla Bugár verí, že Kresák vedome nespolupracoval s ŠtB

"Je to tvrdenie proti tvrdeniu. Ide o to, komu veriť. Pánovi Kresákovi, alebo Igorovi Matovičovi, ktorý len pokračuje vo svojej deštrukčnej činnosti," uviedol predseda Mosta-Híd.

Vedomú spoluprácu Kresáka s tajnou službou dokazuje dokument, ktorý zverejnil on sám. Obsahuje dôkaz, že bol donášačom aj v Amerike. Vyhlásil to líder OĽaNO Igor Matovič v reakcii na Kresákovu piatkovú tlačovú besedu.

Matovič upozornil, že v dokumente z pražských archívov je vo výdavkoch uvedená suma aj v dolároch. To podľa neho znamená, že sa Kresák v Amerike stretával s pracovníkom tajnej služby. "Tento list výdavkov je evidencia, ktorú si eštebák, ktorý je styčný dôstojník, vedie, keď sa ide stretnúť s donášačom. Keď sa stretne v reštaurácii, tak má výdavky. Dávam rečnícku otázku pánovi Kresákovi, či si myslí, že 22. marca 1988 bola v Československu nejaká reštaurácia, v ktorej sa dalo platiť dolármi. Pán Kresák ani nevie, ako sám seba usvedčil," priblížil Matovič s tým, že poslanec mal teda mať styčného dôstojníka v Československu aj v Amerike.

Líder Obyčajných ľudí dodal, že dokumenty Ústavu pamäti národa (ÚPN) Kresákovu spoluprácu dokazujú. "Zo začiatku bol preverovanou osobou, to je normálny postup, bol vedený ako SAKO a od toho momentu, keď si povedali, že je vhodný, bol ESTR. A spieval ako slávik, lebo je to 133 strán minimálne, ktoré naspieval," uviedol.

Matovič doplnil, že preveriť Kresáka cez ÚPN sa rozhodol po verejnom vypočutí kandidátov na ústavných sudcov. Poukázal tiež na to, že Kresák sa v roku 2002 zdržal v hlasovaní o prelomení veta vtedajšieho prezidenta SR Rudolfa Schustera o zákone, ktorým sa založil ÚPN.

BRATISLAVA/TASR
Voyo

Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo

Práve sa číta

NAJČÍTANEJŠIE ČLÁNKY

Sledujte kanál spravodajstva Markízy

K téme StB

Dôležité udalosti