Dvaja muži, dva rozdielne osudy. No spája ich väzenie. Odpykávajú si tresty za najzávažnejšie zločiny. Volodymyra a Roberta sme stretli v Ústave so stredným stupňom stráženia v Banskej Bystrici - Kráľovej.
Volodymyr má 24 rokov. Už dva a pol roka je za mrežami. Dostal 14-ročný trest. O zločine sa rozprávať nechcel. My sme v ňom ale spoznali mladíka, ktorý zavraždil kamarátku a krajanku na bratislavskom internáte.
Zaškrtil ju vraj preto, lebo mu nepomohla so skúškou. Na súde svoj čin oľutoval.
„Chcel by som sa ospravedlniť, nechcel som to urobiť. Mária bola veľmi dobrý človek a ja rozumiem, že moje ospravedlnenie nevráti nič,“ povedal v roku 2022 Volodymyr.
„Jasné, že keď prídem do väzenia, tak prehodnotím svoj život. Ja som bol na takom oddiele - oddiel špeciálneho zaobchádzania, lebo som na začiatku nezvládal až tak dobre ten trest, potom sa to zlepšilo a časom som dostal takú ponuku, že môžem ísť do školy, učím sa stolárčinu,“ hovorí Volodymyr.
Tvrdí, že sa snaží čas vo väzení využiť na to, aby sa ďalej vzdelával. Okrem stolárčiny sa učí aj ďalšiemu remeslu.
„Týždeň máme školu, máme angličtinu, slovenčinu, matematiku, chémiu máme a potom týždeň máme prax. Som v odbore maliar,“ dodáva.
Má na Slovensku rodinu a ako často je s ňou v kontakte?
„Ja som troška v takej ťažšej situácii, lebo ako viete, teraz je na Ukrajine vojna. Je to také ťažké pre mňa, ale zvládam to. Skoro každý deň volám s mamou a teraz ešte prišla taká možnosť, že tam pridali videohovor. O všetkom sa pobavíme, každé 3-4 mesiace ku mne chodí mama. Mám tu brata, on býva v Trenčianskom kraji a on tu chodieva skoro každý mesiac na návštevu,“ vymenúva.
Robert je vo väzení tiež pre ten najťažší zločin. Má 39 rokov a pochádza z Prešova. Za mrežami je už sedem rokov a raz toľko ho ešte čaká. O tom, prečo sa do väzenia dostal, hovoriť odmietol.
Vo väzení študuje a chodí na rôzne krúžky. Podľa neho je to psychický relax a otvára mu to možnosti v budúcnosti.
„Som študentom druhého ročníka v odbore stolár, práca s drevom ma dosť baví, takže kvôli tomu som sa na to aj dal. Popri tom mám záhradnícke práce, hudobné krúžky, digitálne zručnosti. Takže je toho v celku dosť,“ tvrdí Robert.
Chodia za ním aj blízka rodina, čo pre neho znamená veľa. „Bez rodiny by som to nedal,“ povedal.
Heligónku zdedil po dedkovi. Hrá len niekoľko mesiacov.
„Je to dosť ťažký hudobný nástroj, veľmi ťažko sa na tom učí, ale keď človek chce, tak sa dá,“ uvádza.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
