Nie každý, kto odišiel do hôr, sa z nich aj vrátil domov. Sú takí, ktorí zmizli bez stopy. Ich príbehy patria k najväčším záhadám Vysokých Tatier. Už viac ako rok je nezvestný aj poľský turista. Stihol povedať, že má zlomenú nohu a nemôže chodiť. Potom sa jeho telefón odmlčal.
Päťdesiatročný muž podľa vlastných slov zostupoval z Ľadového štítu, no akoby sa vyparil.
„Nebol schopný samostatného pohybu a celá tá komunikácia s ním bola taká, že bol pomerne dezorientovaný,“ uviedol v septembri roku 2023 Maroš Vojtko z operačného strediska Horskej záchrannej služby.
V teréne sa vtedy prestriedali desiatky záchranárov a psovodov, do toho drony, vrtuľníky aj termovízia.
„To pátranie bolo v tých prvých dňoch a týždňoch veľmi intenzívne a, samozrejme, my nemáme kapacity, aby to pátranie pokračovalo mesiac, dva, tri,“ tvrdil vtedajší riaditeľ Horskej záchrannej služby Marek Biskupič.
Rozlúštiť detaily tejto drámy sa doposiaľ nepodarilo. „Nepribudla, bohužiaľ, žiadna iná indícia, žiadne nové skutočnosti nemáme a zatiaľ sa nenašiel,“ vraví súčasný šéf horských záchranárov Martin Matúšek.
Miest, kde by mohol byť, je veľmi veľa. „Pravdepodobne je niekde úplne inde, ako si všetci mysleli a ako sa hľadal,“ myslí si Matúšek.
Stratení sú však v Tatrách aj ďalší. „Všetky tieto prípady majú jeden spoločný menovateľ, že všetci títo ľudia išli na túru sami,“ hovorí Jaroslav Švorc, člen Tatranskej horskej služby - dobrovoľný zbor.
Viac ako tri desaťročia je nezvestný mladý horský nosič. Zásoboval Chatu pod Rysmi. „Jeho posledné slová boli: „Idem sa trochu prejsť.“ Bežne sme to robili po vynáške. Vyšiel z chaty a odvtedy sa po ňom zľahla zem,“ tvrdí Švorc.
Záchranári preverovali aj tipy jasnovidcov, ktorých oslovila jeho užialená mama. „My sme odmalička s ním chodili na hory, na lyže, do prírody a trošku si vyčítam, že vlastne tú lásku k tým horám mal od nás,“ vravela Marie Chaloupková.
Broňek mohol spadnúť do skalnej trhliny, no za nejedným tajomným zmiznutím môže byť aj hustá kosodrevina.
„Som si uvedomila, že je v miestach, kde bol najšťastnejší, a tak každý rok pravidelne v lete jazdím tam a pripadám si, že idem za synom, ktorý tam je, ktorý je tam šťastný, spokojný,“ hovorí jeho mama.
Zvlášť v týchto drsných podmienkach platí, že čím dlhšie čelia pozostatky rozmarom tatranského počasia, tým je šanca na objasnenie nešťastia a potvrdenie identity obete menšia.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
