Starajú sa o nevyliečiteľne chorých a umierajúcich. Sú miestom, kde ťažko chorí dôstojne dožijú. Teraz však o život bojujú aj samotné hospice. Ak sa nič nezmení, hrozí, že zomierať budeme v bolestiach a osamote.
Boli sme sa pozrieť v hospici v Nitre. O ľudí v posledných dňoch ich života sa starajú sedemnásty rok.
„My začíname tam, kde ostatná medicína už nemá čo ponúknuť,“ vraví nám Leona Šóthová.
Je lekárka a koordinátorka hospicovej starostlivosti. V lekárskom plášti ale už roky v práci nechodí. „Dopĺňa to atmosféru hospicu domáceho typu, doma tiež nechodíte v bielom plášti,“ vysvetľuje jednoducho.
Hospic u Bernadetky v Nitre je jeden z dvanástich kamenných hospicov, ktoré sú na Slovensku v prevádzke.
Do hospicu pacienta môže odporučiť jedine lekár, pacient alebo jeho príbuzní s tým však musia súhlasiť.
V nitrianskom majú 15 lôžok. Sú takmer stále obsadené.
„Nemáme žiadneho chodiaceho pacienta a keby sme prešli všetky izby, nenájdeme ani pacienta, ktorý by zvládol sedieť,“ vraví lekárka. Od umývania vlasov až po toaletu – pacienti sú plne závislí od personálu hospicu.
Návštevné hodiny sú každý deň. Rodina tam môže v prípade záujmu aj prespať.
„Sú pacienti, ktorí sú u nás pár hodín. Medián dĺžky hospitalizácie je nejakých sedem a pol dňa. To znamená, že od prijatia 50 percent pacientov do tých 7 a pol dňa zomiera,“ konštatuje lekárka Šóthová.
Leona Šóthová hovorí, že ona sama je so smrťou vyrovnaná. To že niekto zomrie, nikto nezmení, ale to ako zomrie, to zmeniť môžu.
Hospice ponúkajú dôstojnosť v tých najťažších životných chvíľach. Pritom sami bojujú o prežitie. Sú vo finančnej kríze a hrozí, že sa o ťažko chorých a zomierajúcich nebude mať kto starať.
Na Slovensku máme len 12 kamenných hospicov pre 220 pacientov. Čo je ale žalostne málo.
Napríklad v Žilinskom kraji nie je ani jeden. Tam, kde fungujú, sú v dlhoch a hrozí, že zaniknú.
Do tejto situácie sa dostali preto, lebo štát im platí necelú polovicu nákladov.
„Náklady sú 230 eur za lôžko na deň. Dostávame 100 eur a ešte aj to nie na všetkých pacientov. Štát nám nariadi, koľko musíme mať lekárov, akých musíme mať zdravotníkov aj aké musíme mať vybavenie, ale nám na to neprispeje,“ hovorí diecézny riaditeľ Spišskej katolíckej charity Pavol Vilček.
Ak sa nič nezmení, hrozí, že zomierať budeme v bolestiach a osamote. Viac sa dozviete v druhej reportáži z Televíznych novín:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
