Jedna reportáž a v nej hneď niekoľko prekvapení pre niekoľko ľudí naraz. Hlavná hrdinka nasledujúceho príbehu Kristína je nevidiaca. Kedysi navštevovala školu pre zrakovo znevýhodnených. Odkedy ju skončila, neprerušila kontakt so svojím najmilším učiteľom. Naopak, vždy sa naňho s dôverou obracia. Spojená Internátna škola pre zrakovo znevýhodnené deti už funguje v Bratislave vyše pol storočia a my sme nahliadli do jej učební. Nazreli sme do jej histórie a otvorili sme balík spomienok a srdečných prekvapení.
Kristína je nevidiaca. V internátnej škole trávila dni počas deviatich rokov. Keď nastúpila, mala iba šesť.
Mama spomína, aké bolo náročné nechať malé dieťa v cudzom prostredí s takým hendikepom. „Až po niekoľkých rokoch sme sa dozvedeli, aké to pre ňu bolo. Bývalo jej aj smutno, aj si poplakala,“ hovorí mama Katarína.
Kristína je dodnes v kontakte so svojím obľúbeným pedagógom Mariánom Šimkom. Na škole pôsobil 52 rokov ako špeciálny pedagóg - tyflopéd.
Dievčina netuší, že sa s ním po takmer 19 rokoch stretne. Bol to deň mnohých prekvapení a nečakaných stretnutí.
Krátka debata s pani riaditeľkou spustila spomienky na školu.
„Máme taký istý program ako všetky základné školy. Jedinou odlišnosťou sú špecifické predmety,“ hovorí riaditeľka školy Sandra Botlíková.
Špecifickým predmetom je napríklad priestorová orientácia. „Snažíme sa, aby deti nemuseli mať žiadnych asistentov,“ podotkla Botlíková.
Žiaci sa učia pracovať s lupami či pracovať s počítačom s hlasovým výstupom.
Kikin obľúbený predmet bola občianska náuka. Na chvíľu si sadla do školskej lavice.
Na chodbe sme sa pristavili pri pomôcke pre žiakov, kde si deti môžu precvičovať písmenká.
„Cieľom nie je dostať dieťa medzi bežné deti, ale cieľom je myslieť na dobro toho dieťaťa, aby sa vedelo postarať samo o seba,“ doplnila riaditeľka školy.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
