Guvernér Národnej banky a exminister financií Peter Kažimír sa deň pred súdnym pojednávaním dozvedel, že mu pre premlčanie musia zastaviť trestné stíhanie. To sa týkalo podozrenia, že za éry Smeru podplatil Františka Imreczeho, vtedajšieho riaditeľa finančnej správy, sumou 48-tisíc eur.
Kľúčové rozhodnutie padlo podľa Denníka N na Najvyššom súde vo štvrtok, keď zjednotili postup pre všetkých sudcov, ktorí budú o premlčaniach rozhodovať.
Zatiaľ nie je jasné, koľko prípadov budú musieť sudcovia na základe tohto rozhodnutia Najvyššieho súdu (NS) SR pozastavovať.
Kažimír už pred mesiacom žiadal, aby ho súd pre premlčanie zbavil tohto stíhania. Sudca Milan Cisarik však chcel ďalej pojednávať a poukazoval na to, že názory sudcov na premlčania po novele trestného zákona sa rôznia.
Tento zmätok chcel vyriešiť Najvyšší súd. A toto zjednocujúce stanovisko odhlasovala väčšina sudcov.
Sudca Cisarik tak bude musieť Kažimírove stíhanie predsa len zastaviť.
Peter Kažimír mal pritom už v piatok (29. 11.) predniesť svoju záverečnú reč a nasledovať mohol verdikt. Prokurátor preňho žiadal väzenie aj zákaz pôsobenia vo verejných orgánoch na päť rokov. Súd o vine či nevine Kažimíra rozhodovať nebude.
Trestnoprávne kolégium NS SR prijalo spomínané stanovisko k zjednoteniu výkladu v otázke týkajúcej sa posudzovania účinkov úkonov prerušujúcich premlčanie trestného stíhania v súvislosti so skrátením doby premlčania trestného stíhania na štvrtkovom zasadnutí. Informovala hovorkyňa súdu Alexandra Važanová.
Ako uviedla, z príslušného ustanovenia Trestného zákona pri jeho výklade s Ústavou SR vyplýva povinnosť posúdiť trestnosť činu a uložiť trest podľa neskôr účinného zákona, ak je pre páchateľa priaznivejší než zákon účinný v čase, keď bol čin spáchaný.
„Imanentnou súčasťou trestnosti činu je premlčanie trestného stíhania, čo v prípade skrátenia premlčacích dôb zmenou zákona (ich samotnou úpravou alebo ako dôsledok zmeny inej časti zákona) znamená, že hmotnoprávne účinky prerušenia premlčania trestného stíhania podľa paragrafu 87 ods. 3 Trestného zákona, spočívajúce v začatí novej premlčacej doby podľa paragrafu 87 ods. 4 Trestného zákona, zostávajú zachované iba vtedy, ak k úkonom alebo skutočnostiam spôsobujúcim prerušenie premlčania trestného stíhania došlo pri ich spätnom posudzovaní v skrátenej, a teda pre páchateľa priaznivejšej premlčacej dobe,“ priblížila hovorkyňa.
Neplatí to pri trestných činoch taxatívne vymedzených v ustanovení paragrafu 87 ods. 7 Trestného zákona, ktorých spáchaním dochádza k poškodzovaniu finančných záujmov Európskej únie.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
