Podarilo sa im to, čo doposiaľ nikomu na svete. Horolezci Marek Holeček a Ondrej Húserka zdolali himalájsku sedemtisícovku, na vrchole ktorej nikdy predtým ľudská noha nestála. Späť sa však vrátil iba jeden z nich. Ondrej prišiel pri zostupe po páde do ľadovej trhliny o život. Marek s ním bol do poslednej chvíle a v emotívnom rozhovore nám opísal, čo sa v osudný deň stalo.
Údolie, kam vycestovala československá horolezecká výprava zdolať sedemtisícovku, nesie názov Langtang. V tejto oblasti už pred 20 rokmi Mára Holeček bol a rozhodol sa, že jedného dňa horu pokorí.
Marek začal celú cestu plánovať do detailov a zostavovať tím. Ponuku dostal aj slovenský horolezec Ondrej Húserka. „Stretával som sa s ním na prednáškach a vedel som, že má nielen tú výkonnosť, ale aj nadšenie,“ hovorí český horolezec a alpinista.
Po vytvorení trojčlenného tímu vycestovali do Nepálu. Ešte pred samotným výstupom sa v parku údolia tri týždne aklimatizovali. „Potom sme sa mohli vrátiť pod tú samotnú stenu a čakať na nejakú priazeň hviezd,“ pokračuje Holeček.
Pokoriť doposiaľ nezdolanú sedemtisícovku sa im na prvý pokus nepodarilo. Bolo za tým počasie. Tretí člen výpravy Ondrej Mrklovský sa rozhodol druhýkrát na horu neliezť. Holeček s Húserkom to však skúsili. Tentoraz úspešne. Liezli niekoľko dní. „Mohli sme si užiť nádherný výhľad,“ hovorí Marek.
Radosť z úspešného výstupu na vrchol, kde doposiaľ ľudská noha nevkročila, vystriedala pri zostupe tragédia. Zlaňovanie cez obrovskú ľadovcovú stenu sa slovenskému horolezcovi stalo osudným.
„Vedeli sme o tých rizikách. Ale z logiky veci nám vychádzalo, že to je najbezpečnejší variant návratu,“ konštatuje Marek.
Márovi sa zlaniť podarilo, Ondrejovi už nie. Ľadový klin sa odtrhol a slovenský horolezec padol do hlbokej ľadovej trhliny, kde sa zakliesnil hlavou nadol. Márovi sa k nemu podarilo dostať a na mieste, kde bola úplná tma, zisťoval, ako na tom je. Podarilo sa mu kamaráta mierne povytiahnuť a otočiť. Následne našiel Ondrovu čelovku a získal aspoň trochu svetla.
„Ondra normálne komunikoval, až na to, že nereagoval úplne presne na to, na čo som sa ho pýtal. Povedal som si, že musíme niečo robiť, lebo o chvíľu bude po nás. Keď som sa ho dotýkal, povedal som si, že máme šťastie. Nesťažoval sa, že ho niečo bolí,“ spomína Holeček.
Ako sa začali hýbať, Mára si uvedomil, že Ondrejovo telo nereagovalo podľa pokynov, pretože mal poranený chrbát.
„Vtedy mi tá hrôza došla. Vedel som, že úloha vyslobodiť ho mojimi silami je nemožná. Jediné, čo ostávalo, bolo ho dostať do tepla. Vtedy už začínal uvädať a postupne som si uvedomoval, že mu opúchajú viečka, takže mal nejaký vnútrolebečný tlak a zrejme tam bolo aj nejaké zranenie hlavy, ktoré nebolo vidieť,“ pokračuje v rozprávaní český horolezec.
Mára ostal s Ondrejom až do samotného konca. Následne musel zachrániť seba a dostať sa dole. Prenocoval ešte nad trhlinou a rozposlal správy Ondrejovej a svojej rodine.
„Napísal som, že sa stalo nešťastie, Ondra je mŕtvy a vyslobodenie neodporúčam. Záchrana by na tomto mieste neprišla rýchlo a druhá vec je, že tam nikdy nikto nebol. A viem, ako to tam vyzerá, hrozia tam pády lavín a kameňov. Je to ohrozenie ďalších ľudských životov.“
Riskantné vytiahnutie Ondrovho tela sa po čase podarilo. Mára sa na tejto akcii priamo nezúčastnil. Nad miestom tragédie preletel krátko po nešťastí a presne určil polohu. To zásadne pomohlo záchranárom Ondra nájsť.
„Vybral som si ho ako parádneho parťáka. Bol to pre mňa nastupujúci líder a ľudsky skvelá, výnimočná duša. Budem spomínať len na tie dobré veci, nie na okamihy, ktoré boli tvrdé,“ povedal na záver Marek Holeček.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
