Dvaja mladí muži sa vybrali do Afriky, kde ich postihla tragická udalosť. Jeden z nich sa domov živý nevrátil. Po rokoch mu jeho kamarát prišiel na hrob zapáliť sviečku.
Matej Kmeť sa cintorínu, na ktorom je pochovaný jeho kamarát, vyhýbal osem rokov.
„Ako keby mi niečo v hlave vynára tie pocity, keď som tu bol vtedy. Vraciam sa v tých myšlienkach hlboko do minulosti. Už vtedy som tu nechcel ísť kvôli tomu, že som si Matúša chcel pamätať živého,“ hovorí pri kamarátovom hrobe Matej.
Matej s Matúšom sa vybrali v roku 2016 do afrického Konga nakrútiť dokument o slonoch v pralese, ktoré ohrozujú pytliaci. Plánovali tam zostať pol roka. Boli tam ani nie tri týždne, keď na ceste dostali šmyk a prevrátili sa s vozidlom sa na strechu. Matúš sa vážne zranil. Počas prevozu do nemocnice zomrel.
Než vydýchol, povedal Matejovi a šoférovi vetu, ktorá mu dodnes neraz nedá spávať. „Požiadal nás, aby sme odkázali jeho mame, že sa ospravedlňuje, že mu je to ľúto,“ spomína Matej.
Keď sa to stalo, Matej mal 27 rokov. Smrť kamaráta, s ktorým prežíval detstvo a štúdium na gymnáziu, mu síce zanechala ranu na srdci, no s odstupom rokov sa na jeho odchod na druhý svet pozerá inak.
„Ja som to vtedy ešte nemohol chápať, lebo som nebol otec. A teraz, keď som otec, tak tie myšlienky smerujú hlavne k jeho rodine a k tomu, aké to musí byť, že tento rok mu budú ôsmym rokom zapaľovať sviečky na hrobe,“ vraví muž.
Matej sa do Afriky vrátil a dokončil to, čo s Matúšom nestihol. Čoskoro plánuje zverejniť dokument, ktorý chce venovať nielen svojmu zosnulému kamarátovi, ale aj všetkým ľudom, ktorí položili život za ochranu prírody.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
