Zisk z výroby bol vzácnejší než ľudský život. Aj takto by sme mohli opísať koniec jednej obce pri Žiari nad Hronom, ktorú kedysi zničila ekologická katastrofa.
Blízka hlinikáreň spočiatku sľubovala lepší život v regióne, no namiesto toho nastala skaza. Deti prichádzali domov z lúk čierne a kašľali, časom začala hynúť zver a ľuďom sa pomaly podlamovalo zdravie. V Horných Opatovciach sa napokon nedalo žiť vôbec.
Miestny cintorín pripomína tých, čo tu kedysi dávno žili. Kríž za krížom, stoja v tieni vysokých komínov.
Rodáci zo zaniknutej obce sa každoročne stretávajú práve na mieste, kde kedysi stála ich dedina.
„Keď som na Vianoce prišiel zo školy, nič som nepoznal. Bolo mi ľúto za touto dedinou. Tu bol humor, radosť žiť. Voľačo krásne. Hory, Hron, pôda, všetko sme mali. Potom, keď púšťali tie plyny, tak to bol koniec všetkého,“ spomína rodák z Horných Opatoviec Július Kysler.
V roku 1952 sa tam nachádzal najväčší závod na Slovensku. Cieľom bolo vyrobiť všetok hliník potrebný pre celú republiku.
Zo začiatku to vyzeralo nádejne, zmenilo sa sociálne postavenie občanov a začali sa stavať rodinné domy.
Neskôr však v dedine začali hromadne hynúť včely. Včelári vedeli, že sa deje niečo zlé. Problémy postupne pribúdali. Dobytku mäkli kosti, trápili sa aj stromy a rastliny, až im v jeden rok nenarástlo žiadne ovocie. Všetko, čo bolo dlhšie vonku, sčernelo a chorľavieť začali aj ľudia.
Pokračovanie príbehu o zániku Horných Opatoviec sa dozviete v reportáži.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
