Závažné násilné trestné činy, ale aj čarodejníctvo, cudzoložstvo či vlastizrada. To sú jedny z dôvodov, za ktoré môžete v niektorých krajinách dostať aj dnes trest smrti. U nás bola posledná poprava pred 35 rokmi. Potom bol trest smrti na Slovensku zrušený. S najväčšou ľudskoprávnou organizáciou sme zhrnuli základné fakty a argumenty o tejto téme. Nasledujúci obsah nie je vhodný pre maloletých divákov a ľudí s citlivou povahou.
Čísla zo sveta za minulý rok hovoria o 1200 popravených v 16 krajinách. Skutočné počty však budú vyššie, niektoré krajiny ich totiž nezverejňujú. „Neslávne prvenstvo si určite nesie Čína, ktorá vykonáva najviac popráv na svete. Je ich pravdepodobne viac ako všetkých ostatných popráv v celom svete,“ tvrdí Kamila Gunišová z Amnesty International Slovakia.
Nasledujú krajiny ako Saudská Arábia, Irán, Severná Kórea či Somálsko a štandardne aj viaceré štáty USA.
Pred vyše dvoma týždňami popravili v Texase 38-ročného muža za brutálnu vraždu svojho trojmesačného syna. Skutok spáchal ešte ako 21-ročný a na smrtiacu injekciu čakal 16 rokov. Vo svete však siahajú aj po iných spôsoboch. Trest smrti sa vykonáva aj obesením, sťatím hlavy či zastrelením.
Vlani väčšina popráv vo svete súvisela s drogami. Existujú však aj oveľa absurdnejšie dôvody. „Čarodejníctvo, cudzoložstvo, rúhanie, vlastizrada, sexuálna orientácia,“ vymenúva Gunišová.
Trest smrti ľudstvo vykonáva od vzniku civilizácií. S počiatkami filozofie však prišli aj úvahy o práve na život. „Súvisí to s postkoloniálnou históriou, napojením na kresťanské hodnoty,“ pokračuje Gunišová.
Medzinárodný ľudskoprávny rámec umožňuje vykonanie trestu smrti v prípade závažných trestných činov. Najväčšia ľudskoprávna mimovládna organizácia bojuje za jeho celosvetové zrušenie už 40 rokov.
Krajiny, ktoré trest smrti presadzujú, argumentujú napríklad jeho preventívnym účinkom. Na opačnej strane stoja argumenty o justičných omyloch. Podľa Gunišovej bolo v USA od 70. rokov prepustených takmer 200 ľudí.
Do štatistík sa najnovšie zapísal aj prípad z Japonska. Bývalý profesionálny boxer, obvinený zo štvornásobnej vraždy, čakal na absolútny trest 48 rokov. Rozsudok smrti sa na základe dôkazov DNA zmenil na úplnú nevinu. Dnes má 88 rokov.
V EÚ nesmie byť odsúdený na trest smrti nikto. Zakazuje to Charta základných práv Európskej únie. Zrušenie trestu smrti je aj jednou z podmienok členstva v Rade Európy. Európsky parlament patrí dlhodobo k podporovateľom celosvetového zrušenia trestu smrti. K iniciatíve sa hlási aj v zložení, ktoré vzišlo z júnových eurovolieb.
Jedinou krajinou na európskom kontinente, kde je trest smrti stále legálny a vykonáva sa, je Bielorusko. Vlani prezident Lukašenko pridal k dôvodom na trest smrti aj vlastizradu.
V Rusku platí na trest smrti moratórium. „Je veľmi krehkou ochranou pred vykonávaním trestu smrti. Už 15 rokov nebola v Rusku vykonaná žiadna poprava. Ale vidíme, že Rusko pravidelne otvára otázku znovuzavedenia trestu smrti,“ tvrdí Gunišová.
Nie je to tak dávno, čo platil trest smrti aj u nás. Posledná poprava sa odohrala pred 35 rokmi, ešte v ére Československa. Popraveným bol trojnásobný beštiálny vrah Štefan Svitek.
V našich dejinách sú však aj neslávne príbehy o politickom zneužívaní trestu smrti z obdobia komunistickej totality. Eva Jourová je dcérou muža, ktorého súdili v zinscenovanom procese s Miladou Horákovou. Trest smrti obesením vtedy vymerali jej a trom mužom. V predvečer popravy nemohla ani objať vlastnú dcéru.
Otec Evy Jourovej prežil. Z väzenia sa vrátil po 14 rokoch. „V archíve som našla rozsudky, ktoré boli napísané hádam 14 dní dopredu. U otca bol trest smrti preškrtnutý a bolo tam napísané doživotie,“ spomína Jourová.
Trest smrti bol u nás zrušený po páde komunistického režimu.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
