Vezmite si repelent, dobrú obuv, pokrývku hlavy, občerstvenie a môžeme spolu vyraziť za dobrodružstvom na riečny ostrov na Dunaji. Viaceré časti Veľkolélskeho ostrova pripomínajú prales. V dávnych časoch lákalo toto miesto dobrodruhov zlatom, ktoré voda vyplavila na brehy. Prírodné bohatstvo ostrova má však dnes možno oveľa väčšiu hodnotu. Ostrov poskytuje útočisko množstvu vzácnych druhov a je súčasťou Chránenej krajinnej oblasti. S miestnymi ochranármi sme sa vydali objavovať prírodu na vode.
Stando Kušnier pracoval kedysi vo Výskumnom ústave vodného hospodárstva. Robil monitoring podzemných vôd. Vyštudoval geografiu a napokon prácu v štátnom podniku vymenil za prácu ochranára. Ako priznal, najradšej na tejto práci má to, že príroda ukáže vo veľmi krátkom čase, či svoju prácu robí dobre.
„Aj keď ideme s kolegami obnoviť nejakú stenu pre brehule alebo vyčistiť náletové dreviny Včelárika, môžeme potom vidieť, že ten Včelárik tam o pár týždňov zahniezdil. Vidieť, že zvieratá sa vracali, tam, kde boli pôvodne, je pre mňa motivujúce,“ hovorí člen ochranárskeho združenia BROZ.
Ako Stando priblížil, Veľkolélsky ostrov je jedným z posledných ostrovov na slovenskej strane Dunaja. Ochranárka Karolína nám zase počas plavby po Veľkolélskom ramene opísala, ako to tu vyzeralo kedysi aj vďaka tradičnému hospodáreniu.
„Domáci mali všade pri močiaroch nasadené vŕby, ktoré zrezávali na hlavu, a vďaka tomu mali pravidelný prísun dreva. Ale príroda z toho tiež profituje, pretože hlavové vŕby vytvárajú podobné prostredie ako nejaké staré porasty, kde je veľa dutín. Využíva ich veľa druhov hmyzu a vtákov,“ vysvetľuje ochranárka.
Na ostrove sa nachádzajú ako pasienky, tak porasty lužného lesa. Jedna jeho zachovaná časť je národnou prírodnou rezerváciou. Celý tento ostrov patrí do katastra obce Zlatná na Ostrove. Voda, ktorou sme sa plavili, oddeľuje od ramena Dunaja Zlatý ostrov. Už názov prezrádza, čo sem ľudí odjakživa lákalo.
„Tým, že tu tok spomaľuje, usádza sa tu zlato, ktoré Dunaj vymýva v Alpách. V minulosti bolo bežné, že sem ľudia chodievali ryžovať zlato. Ešte aj dnes vidíte v lete ľudí, ktorí sa snažia nájsť zlaté šupinky,“ hovorí Karolína.
Veľa času v prírode, v tichu, na čerstvom vzduchu, v lese či na vode. Mohlo by sa zdať, že práca ochranára je ako pobyt na dovolenke po celý rok. Nie je to však len o tom.
„Je to aj o kancelárskych veciach, písaní projektov, administratíve. Veľakrát je to na úkor rodiny. Pracovná doba podľa mňa pre nás ani neexistuje,“ uzavrel Stando.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
