Cestujeme stovky a tisíce kilometrov, aby sme spoznali ďaleké a cudzie krajiny. Poznáme však to, čo máme doma? V krajine, v ktorej žijeme? Teraz vás v reportáži Denisy Czibulky vezmeme do našej dávnej minulosti, na miesto, ktoré je dôkazom toho, že život tu kedysi vyzeral úplne inak, ako ho poznáme my. A že tadiaľ, kadiaľ sa dnes môžeme prejsť bolo kedysi veľmi dávno hlboké, slané more.
Pavelské slanisko je chránený areál, ktorý sa rozprestiera v blízkosti obce Pavel v okrese Komárno. Vyznačuje sa veľmi slanou pôdou a na ňu viazanými vzácnymi druhmi rastlín a živočíchov. Slanisko je jedinečné nielen u nás, ale v rámci celej Európy.
„Bola tu sústava slanísk až po Komárno, ktoré boli plynulé. Ale počas komunizmu to chceli zmeniť naspäť na úrodnú pôdu. Lenže to bolo poste slané, tu nič nerástlo. Potom chceli vyťažiť tú slanú zem. Pastvinami a tým pasením sa dosiahlo to, že sa tu obnovil pôvodný biotop,“ prezradil Stando Kušnier, člen ochranárskeho združenia BROZ.
Podľa Pavla Litteru, podpredsedu OZ BROZ, sa na tomto území kedysi rozprestieralo Panónske more. „Potom sa tam vytvorili také veľké jazerá, ktoré potom Dunaj zaniesol sedimentmi. Ale na mnohých miestach vystupuje mineralizovaná voda, ktorá má tie minerály ešte z toho mora. Tá voda sa hore odparí a na povrchu ostáva soľ,“ vysvetlil Littera.
Niektoré rastliny, ktoré sa nachádzajú na území Pavelského slaniska, je možné nájsť aj pri mori. Jednou z nich je napríklad skorocel prímorský. Typickým znakom tejto oblasti je aj pôda vyznačujúca sa bielou farbou.
„Tá príroda, tá blízkosť tej prírody, že môže byť človek tu, že môže byť človek tu a vidieť, ako sa tie vtáky vracajú. To je také motivujúce pre mňa. Podarilo sa nám to premeniť z takého depresívneho miesta na také safari. Lietajú vám tam rôzne druhy vtákov, sú tam vzácne druhy rastlín, pasú sa tam zvieratá. Také miesto, z ktorého môžeme mať dobrý pocit, a na ktoré môžeme byť ako krajina hrdí,“ dodali na záver Kušnier a Littera.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
