Hrajú ako nikto iný na svete.
AC/DC pred vyše 50 rokmi založili v Austrálii dvaja bratia zbláznení do gitary. Malcolm a Angus Youngovci vtedy netušili, že sa rodí najslávnejšia austrálska kapela všetkých čias.
„Tiež to nebolo zo dňa na deň. Svoj prvý koncert odohrali na konci roku 1973, prvý album v Austrálii im vyšiel v 1975 a potom v 1976 vyšlo celosvetové vydanie, ktoré ich vlastne už dostalo do známosti a začali hrať po celom svete,“ hovorí hudobný publicista Rado Mešša.
Za 50 rokov na rockovom výslní predali viac než 200 miliónov albumov. Hudobní experti po celom svete ich skladby označujú za jedinečné. „Je to kapela, ktorá hrá tak ako nikto iný. Je možné ich rozoznať už od prvých tónov. Oni totižto robia veci tak, že základom je rif, ktorý kapela dopĺňa tak, že sa vlastne nikto neprekrýva – tie nástroje hrajú každý to čo má a neprekrýva sa s tým druhým nástrojom,“ vysvetľuje odborník. Neexistuje snáď nikto, kto by aspoň raz nezachytil najznámejšiu skladbu Highway to Hell.
Na ich hudbe vyrastali milióny ľudí a niektorých dokonca aj inšpirovali. „My sme sa volali, že LC/DC ako Lučenec a zahral som s nimi veľmi veľa koncertov. Mali sme v repertoári 33 ich pesničiek bolo to naozaj fantastické a náročné samozrejme,“ spomína Peter Cmorík.
Koncerty AC/DC však nie sú len o hudbe – kapela so sebou prináša aj nezabudnuteľnú šou plnú špeciálnych rekvizít. „Dali si odliať špeciálny zvon k skladbe Hells Bells, ktorý mal niekoľko ton a stále ho so sebou nosili na koncerty. Keď hrali Whole Lotta Rosie, tak sa tam nafúkla veľká moletná dáma, o ktorej spievajú v tejto skladbe,“ vysvetľuje Mešša. Za polstoročie sa v kapele vystriedalo viacero členov a dnes je ich priemerný vek 64 rokov. Duchom sú však stále mladí a ich koncerty majú stále paru. „Oni tu budú ešte veľmi dlho aj potom, keď raz náhodou skončia,“ uzavrel Rado Mešša.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
