Miestni renovujú príbytky, trávia čas v aquaparkoch a užívajú si zarobené peniaze. Anglicko je už roky druhým domovom pre celé rodiny, ktoré u nás žili v chudobe a v cudzine sa pozviechali.
Tisíce z nich sa vracajú domov na prázdniny. Osady a kolónie na Spiši zaplavili luxusné autá. Miestni renovujú príbytky, trávia čas v aquaparkoch a užívajú si zarobené peniaze. Anglicko je už roky druhým domovom pre celé rodiny, ktoré u nás žili v chudobe a v cudzine sa pozviechali.
Žijú v Anglicku, no ich srdce je stále na Spiši. Dokonca aj sobáše organizujú doma. Jeden veľký teraz chystajú v žehre a rodina sa rada pochválila tým, ako sa vymanili z biedy.
„Každý jeden pracoval v Anglicku od roku 2008. Mali dačo usporené, ale pošlú tu, kde treba,“ povedala nám obyvateľka obce Žehra Magdaléna Mižigarová.
Bolo čo obzerať. Útulné čisté izby dýchali honosným štýlom. Niektorí sa priznali, že v britskom kráľovstve si zarobili a potom sa doma pustili do podnikania.
Jeden z mladíkov sa tam priučil a teraz je z neho v kolónii barber. Kto chce byť za fešáka, jeho neobíde.
Zastavili sme aj v neďalekých Bystranoch. Tam je ten exodus za prácou podobný. Až 40 percent obyvateľov obce momentálne vycestovalo do zahraničia, kde sú aj dodnes a išli tam kvôli práci. Uviedol to prednosta obce Pavol Benedikt Bendík.
Sociologička nám ozrejmila, prečo práve v Anglicku, sú tak spokojní. Pre farbu pleti tam vraj nikoho nekastrujú.
„Byť príslušníkom inej etnicity, inej rasy, neznamená ešte vylúčenie. Naopak, Pakistanec, Ind, môže byť developerom, môže byť príslušníkom najbohatšej vrstvy, môže byť šoférom autobusu, môže byť premiérom, môže byť kýmkoľvek,“ ozrejmila sociologička Sylvia Porubänová.
Podľa nej táto otázka prijatia príležitostí je veľmi dôležitá pre to, aby sa aj slovenskí Rómovia naštartovali. „A že sa im to darí veľmi úspešne v Británii, je naozaj v perspektíve uplynulých desiatok rokov viditeľné,“ dodala.
Samosprávy cítia, že tí, čo pobudnú v Anglicku, sa domov vracajú ako vymenení. Deti vedia jazyk, dospelí majú pracovné návyky. Lepší život tak dostáva reálnu podobu.
„Zažili nové prostredie, kde vlastne necítia rasovú nenávisť k práci a majú svet otvorený k tomu, že by mohli pracovať,“ myslí si prednosta Bendík.
Nie všetci majú odvahu odísť za zárobkom do cudziny. Mnohí sa naďalej trápia v chatrčiach. Väčšina vie, že za lepší život treba zabojovať.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo