Výbor schválil, aby vláda k nemu zaujala nesúhlasné stanovisko.
Minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák bol sám proti všetkým. Na zahraničnom výbore sa ho zastala len predsedníčka, všetci ostatní kompakt OSN o migrácii odsudzujú. Lajčák stále hrozí demisiou, zdá sa však, že cez palubu ho hádžu aj jeho koaliční kolegovia.
Z uznesenia z dielne poslancov SNS, ktoré v stredu schválil Zahraničný výbor Národnej rady SR, vyplýva, že vláda by mala zaujať nesúhlasné stanovisko ku Globálnemu paktu OSN o migrácii. V uznesení sa nepíše, že by sa Slovensko nemalo zúčastniť konferencie v Marrákeši, a má odporúčací charakter.
Slovensko by malo podať vyhlásenie ako pakt chápe
Minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák (nominant Smeru-SD) poslancom navrhol, aby sa Slovensko konferencie v Marrákeši zúčastnilo a podalo tam interpretatívne vyhlásenie, v ktorom povie, ako Globálny pakt OSN o migrácii chápe. Nemá totiž podľa neho zmysel hovoriť o svojich výhradách na domácej pôde, ale treba vyjadriť názor tak, aby bol súčasťou oficiálnych záznamov z konferencie. "Ak nie ste za stolom, tak ste na jedálnom lístku," uviedol v tejto súvislosti.
Podľa šéfa diplomacie musí Slovensko v Marrákeši jednoznačne povedať, že opatrenia v pakte berie ako návrhy a samo sa rozhodne, či niektoré z nich implementuje. "Slovensko si vyhradzuje a vždy vyhradzovalo právo definovať vlastnú legislatívu v oblasti migrácie. Nič, čo sa nachádza v texte rámca, nezaväzuje SR k čomukoľvek. Takto poskytnutá národná interpretácia bude súčasťou oficiálnej dokumentácie z konferencie. Môže potom slúžiť ako referencia v prípade akýchkoľvek pochybností, či už právnych, alebo politických, o postoji SR," priblížil Lajčák.
Lajčáka podporila predsedníčka výboru
Návrh podporila predsedníčka zahraničného výboru Katarína Cséfalvayová (Most-Híd). "Myslím si, že riešenie, ktoré minister vláde ponúkol, je to najlepšie, čo môžeme urobiť," konštatovala. Nesúhlas, naopak, vyjadril podpredseda výboru Jaroslav Paška (SNS). "Práve tie krajiny, ktoré sú cieľom migrácie, sa od neho dištancujú. Minimálne to naznačuje, že niečo nie je v poriadku," poznamenal. Rozhodnutím iných krajín argumentovali aj ďalší poslanci z SaS, Smeru-SD a ĽSNS.
Ministrovi tiež viacerí vyčítali, že počas procesu tvorby paktu s nimi nekomunikoval.
Poslanec Ľuboš Blaha (Smer-SD) naznačil, že ak Slovensko nebude jediné, ktoré dokument nepodporí, a ten zároveň nie je záväzný, jediné, čo je v ohrození, je diplomatická reputácia. Osobne by však pred reputáciou uprednostnil reprezentáciu názorov občanov, ktorí majú z paktu obavy.
Na prijatí migračného paktu sa 193 členských štátov OSN dohodlo v
septembri 2016. Práce na jeho texte sa začali v apríli 2017. Cieľom
34-stranového dokumentu je pomôcť lepšie organizovať migračné toky a
posilniť práva migrantov. Zdôrazňuje sa v ňom nedotknuteľnosť suverenity
jednotlivých krajín a ich právo na vlastnú podobu migračnej politiky.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
