Kým v minulosti naši predkovia zvykli jedávať mäso iba raz týždenne, či ešte zriedkavejšie, dnes si ho mnohí z nás doprajú aj niekoľkokrát za deň. Odborníci na výživu, ale aj environmentalisti sa zhodujú, že by sme svoj apetít mali krotiť a v konzumácii mäsových výrobkov sa začať obmedzovať. Produkcia mäsa totiž vo veľkej miere vplýva na životné prostredie celej planéty.
V slovenskom jedálničku stále prevyšuje mäso nad rastlinnou stravou, kým Modré zóny, o ktorých je známe, že sa v nich ľudia dožívajú vysokého veku, svoju stravu výrazne stavajú na rastlinnom základe. Naopak, Slováci sa nadmernou konzumáciou mäsa radia na popredné miesta vo výskyte rakoviny hrubého čreva a iných chorôb.
Jana Kodrcová, nutričná špecialistka potvrdzuje, že nadmerné konzumovanie mäsa naozaj môže spôsobovať srdcovo-cievne ochorenia, kam patrí vysoký tlak, nadváha alebo rôzne metabolické syndrómy.
Vhodnou alternatívou mäsa je napríklad tofu. „Je hlavným zdrojom proteínu pre miliardu svetovej populácie a je to skôr tá zdravšia časť,“ prezradil Jakub Lunter, zástupca výrobcu Tofu produktov. „Je to univerzálna potravina, ktorá je štrukturálne ako syr, ale dá sa pripraviť na spôsob mäsových výrobkov.“
K benefitom tofu patrí obsah vlákniny. Tá dokáže upraviť cholesterol, ale napríklad aj predchádzať srdcovo cievnym ochoreniam.
Nutričná špecialistka hovorí, že niektorí ľudia sa boja konzumácie tofu pre genetickú modifikáciu alebo obsah fytoestrogénov, no opak je pravdou. „Čo sa týka fytochemických látok, to sú práve tie látky, ktoré sú pre náš organizmus prospešné, chránia nás pred rakovinou hrubého čreva. Čo sa týka genetických modifikácií, dá sa vždy pozrieť, či tofu bolo z produkcie genetického inžinierstva alebo nie.“
„Živočíšna výroba je zodpovedná asi za 14 a pol percenta emisií uhlíka,“ hovorí Zuzana Hudeková, expertka na adaptáciu na zmenu klímy. „V štatistikách sa uvádza, že na výrobu jedného kila hovädzieho mäsa sa spotrebuje 15 tisíc litrov sladkej vody.“ To je až jedna tretina zásob pitnej vody, ktorá ide na pitný režim v živočíšnej výrobe.
Kŕmenie zvierat je pre prírodu tiež náročné. „Kŕmenie sójou spôsobuje veľké odlesňovania, napríklad v Amazónii. Má to ešte aj taký znásobujúci efekt, že si odlesňujeme Amazóniu, pľúca našej planéty.“
„Vplyv živočíšnej výroby sa dá, čo sa týka množstva emisií skleníkových plynov, porovnať s dopravou,“ hovorí Zuzana a dodáva, že budeme musieť zmeniť náš jedálniček, aby sme prispeli k zlepšeniu situácii životného prostredia.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
