Po krajine sa pohybuje v bežnom oblečení a vždy sa cítila bezpečne, hoci priznáva, že ako cudzinka budila u mužov pozornosť.
Pochádza z Česka, no v Jordánsku žije vyše 30 rokov. Muža má moslima, ale na islam nikdy nekonvertovala. Prinášame vám príbeh ženy, ktorá nám povedala, ako sa dá žiť v symbióze s inovercami a na čo by sme si mali dať pozor v moslimských krajinách.
Pavla Satari sa s manželom zoznámila v Prahe. Študoval tam medicínu. Vzali sa ešte v Česku. Do Jordánska prišli až po niekoľkých rokoch.
„Takže on bol už poriadne preverený. Niekedy sa stane, že potom sa človek zmení, keď sa vráti do toho prostredia, ale on sa fakt nezmenil. Nikdy mi nedal najavo, že by som nebola vítaná," povedala Pavla Satari, sprievodkyňa a Češka žijúca v Jordánsku.
Po arabsky sa naučila až v Jordánsku. Do zmeny vierovyznania ju vraj nikto nenútil. Turistov po krajine sprevádza roky. Spomína si ale, že keď pred tridsiatimi rokmi do Jordánska prišla, nestretávala tak veľa zahalených žien ako teraz.
„Začali s tým vtedy, keď sa v tejto oblasti začali vojny. Takže sa zmenila psychika, vzťah k náboženstvu je silnejší. Vojny poriadne zmenili aj mentalitu," dodala Pavla.
Po krajine sa pohybuje v bežnom oblečení a vždy sa cítila bezpečne, hoci priznáva, že ako cudzinka budila u mužov pozornosť. Podľa nej, ak sa chcete vyhnúť obťažovaniu, čo sa u nich mimochodom berie veľmi vážne, nepozerajte sa im priamo do očí.
S manželom majú štyri deti, najmladší je syn. Tradíciou v Jordánsku je vybrať mu nevestu. Aj keď tvrdí, že má obavy, aby jej potom výber nevyčítal, priznala, že pomaly takpovediac rozhadzuje siete.
Viac sa dozviete v reportáži Zuzany Ferenčákovej
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo