Prišiel, uvidel a na mieste, ktoré si na prvý pohľad zamiloval, zrealizoval to, čo sa spočiatku zdalo ako nemožné. Ateliér architekta Pavla Paňáka je poctou šikovnosti dávnych majstrov, ktorí tu kedysi vyrábali poctivé tehly. Z ruín starej tehelne sa postupne stal umelecký skvost, za ktorý jeho autor získal pred rokmi aj cenu za architektúru.
Na mieste, kde dnes stojí ateliér architekta Pavla Paňáka, sa pred dvesto rokmi pálili tehly. Hlinu ťažili v sade, ktorý obkolesoval tehelňu.
„Keď som sem prišiel, bolo to tu ešte krajšie ako dnes. Okamžite som sa zaľúbil. Sad bol spustnutý, aj ten starý tehliarsky dom. Uprostred toho stála iba taká klenba, na nej bola zem, rástli z nej stromy,“ vybavuje si architekt.
Pavla miesto ihneď oslovilo. Tvrdí, že to bola preňho veľká výzva, ale tie má rád.
„Bolo tu niekoľko výziev, nielen architektonických, ale aj staviteľských. Napríklad, že ako dostať preč vlhkosť, keď to nie je izolované. Postavil som dve rovnobežné steny a medzi klenbou a stenami je vetracia dutina, čiže tým sa to neustále vysúša,“ vysvetľuje.
Architekt si rád na streche v korune stromov číta knihy. Tvrdí, že je tam mimoriadny pokoj.
„Idea bola, že to bude terasa na žúry. Žiadne sa tu nikdy nekonali,“ dodáva so smiechom.
Okrem toho zveľaďuje a udržiava pri živote aj sad. Medzi staré stromy vysádza nové.
Náročné preňho bolo zachovať a uctiť si starú stavbu, no zároveň vytvoriť niečo nové, nadčasové. Starý tehliarsky dom zhodil a na ruinách postavil jeho repliku.
Stavba je z pálených tehál, niektoré z nich sa vypálili priamo na mieste v peci. „To je pocta tomu remeslu,“ hovorí architekt.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
