Informatiku učí zemepisár a angličtinu zachraňuje učiteľ dejepisu. Aj to je realita v niektorých školách. Stáva sa, že predmety učia učitelia, ktorí ich neštudovali. Problém nie je len nedostatok učiteľov. Najvyšší kontrolný úrad upozornil na nepresné čísla, ktoré dostáva štát. Objavili sa prípady, keď riaditelia prikrášlili údaje o tom, kto s deťmi pracuje na vyučovaní.
Chýbajú učitelia na matematiku, fyziku či informatiku. Malé školy zase nevedia zaplatiť učiteľa na každý predmet. Výsledok? Viac ako polovicu hodín informatiky zrejme učia učitelia, ktorí ju neštudovali.
„Nepozná zákonitosti predmetu, tú didaktiku, ako vzdelávať ten predmet, aby to bolo najkvalitnejšie,“ vraví Alžbeta Štofková Dianovská, hlavná školská inšpektorka.
Najvyšší kontrolný úrad porovnal čísla, ktoré riaditelia zapisujú do informačného systému na ministerstve školstva s tým, čo zistili školskí inšpektori priamo v školách. Počty sa líšili. „Odborne odučených hodín je zrejme menej, ako uvádza rezort školstva,“ tvrdí hovorkyňa NKÚ Daniela Bolech Dobáková.
Objavil sa prípad, keď škola nahlásila, že všetky hodiny učia učitelia s vyštudovanými predmetmi, v skutočnosti to podľa inšpekcie bola iba tretina.
„My už dlhodobo sledujeme určitú odchýlku, ktorá sa deje v tých dátach v Rezortnom informačnom systéme voči našim zisteniam,“ uviedla Štofková Dianovská.
Minister školstva Tomáš Drucker tvrdí, že s NKÚ bude rokovať. „Viem, že tam bola takáto kontrolná činnosť. Musím sa s ňou oboznámiť,“ povedal.
V informatike údaje lietali najviac. Školy do systému zapísali, že učia odborne takmer 68 percent hodín. Podľa inšpektorov je to niečo niečo vyše 42 percent.
Najvyšší kontrolný úrad upozorňuje, že štát si neoveruje údaje, ktoré riaditelia píšu do systému. A to je problém. Na základe nich sa totiž rozhoduje, koľko peňazí škola dostane.
„Dôvody nesprávneho reportingu môžu byť viaceré – od neúmyselných chýb cez snahu, aby škola patrila k lepším až po finančnú motiváciu,“ uviedla hovorkyňa NKÚ.
Ak školy nemajú učiteľa s diplomom z predmetu, klesá odbornosť vyučovania. Ak spadne pod 70 percent, štát školám siahne na peniaze.
„Treba sa zamyslieť, ako riaditeľom škôl pomôcť, aby nemuseli takýmto neprimeraným a nevhodným spôsobom zakrývať tú záplatu, ktorá na trhu je. Nemáme na trhu dostatok týchto kvalifikovaných učiteľov,“ konštatuje Erika Drgoňová, členka výboru Združenia ZŠ Slovenska.
„Vytvárame nejaký začarovaný kruh, kde tie školy jednoducho nedokážu zohnať učiteľov. Dostávajú sa do finančných problémov, a to ešte zhoršuje ich možnosť tých učiteľov získať,“ tvrdí Robert Chovanculiak, analytik INESS.
Pozreli sme sa aj na to, aký vplyv majú neodborne odučené hodiny či to, ako sa dá situácia v školách zlepšiť. Viac nižšie:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
