Na predaj svojho starého auta tak skoro nezabudne. Keď pán Bílik odovzdával svoje vozidlo novému majiteľovi, myslel si, že ho vidí naposledy. No o pár mesiacov ho uvidel znova. Na snímke kamerového záznamu, priloženej k mastnej pokute za jazdu bez diaľničnej známky. Nový majiteľ vraj vedel, že s autom nemá chodiť na diaľnicu a aj napriek sľubu si to v deň kúpy namieril rovno na autostrádu. Pôvodnému majiteľovi tak zostal v rukách čierny Peter, ktorého sa dodnes nedokáže zbaviť.
Pán Miroslav Bílik sa stretol so záujemcom o kúpu jeho starého auta. Spoločne si ho obzreli, povozili sa na ňom a dokonca mu dal aj zľavu. Vypísali zmluvy s číslami občianskych preukazov, ktoré si neskôr skontrolovali, a rozlúčili sa.
Ešte pred odchodom ho vraj pán Bílik upozornil, aby nešiel autom po diaľnici, lebo nemá diaľničnú známku. Kupujúci ho mal ubezpečovať, že pôjde po starej ceste.
No po mesiaci mu prišla pokuta za to, že auto šlo po diaľnici bez známky. Pán Miroslav šiel na políciu, kde zistil, že pokutu musí zaplatiť on. Ideálne do desiatich dní, aby nemusel platiť viac. Vraj mu ešte povedali, že voči pokute sa môže odvolať.
„Ja som však hovoril, že advokát nie je zadarmo. Stojí mi to za to? Tak som to radšej zaplatil,“ povedal pán Bílik. Tvrdí tiež, že na fotografii, ktorá mu prišla od polície, je vidno EČV, no nie je vidieť, kto sedí za volantom.
Pán Miroslav tak poprosil o pomoc svojho zaťa. Ten sa obrátil na Národnú diaľničnú spoločnosť, kde ho odkázali na ministerstvo vnútra. „Tam viac-menej dookola iba recitujú ten zákon, že je vlastníkom auta a nejaké odvolanie bez toho, aby dokázal, že v tom čase nebol vlastníkom auta, nemá šancu uspieť,“ priblížil Roman Filip, zať pána Bílika.
Právnik tvrdí, že štát v tomto prípade konal správne. Pokutu musí zaplatiť ten, kto je v čase spáchania priestupku zapísaný v osvedčení o evidencii vozidla. „To znamená, že je to založené na princípe objektívnej zodpovednosti. Neskúma sa, kto reálne vozidlo viedol, ale kto je vedený,“ uviedol advokát Ivan Syrový.
Poškodení však cítia krivdu. Zať pána Bílika komunikuje už niekoľko mesiacov s ministerstvom a snaží sa zistiť, ako by mohol zaplatené peniaze získať späť. „V zmluve sa píše, že zmluvné strany sa dohodli, že vlastnícke právo k predmetnému motorovému vozidlu prechádza z predávajúceho na kupujúceho momentom úplného zaplatenia kúpnej ceny,“ tvrdí pán Filip.
To však podľa právnika nestačí. Kameňom úrazu je podľa neho to, že pán Bílik mal zo zákona povinnosť tiež zabezpečiť odhlásenie vozidla a zmeniť držiteľa, ideálne spolu s novým majiteľom.
Nový majiteľ si vozidlo prepísal zhruba až mesiac od kúpy auta. „Jediné, čo ostáva sťažovateľovi, je domáhať sa od toho skutočného vlastníka, aby on zaplatil tú škodu, keďže bol uzrozumený s tým, že nemá jazdiť po diaľnici, no napriek tomu išiel,“ radí Ivan Syrový.
To aj pán Bílik urobil. Zdvihol telefón a zavolal kupujúcemu. „On mi na to povedal: ,Vieš čo, ty de*il, daj mi pokoj.‘ Druhý raz, keď som mu zavolal, povedal som mu, že som to nemyslel v zlom. On mi povedal, aby som skapal,“ vraví.
Nového majiteľa sme oslovili aj my s tým, či plánuje pokutu preplatiť. „Čo ja mám s tým? Ja som nešiel po diaľnici, ale normálnou cestou. On je starší pán, mal nejaké výpadky mozgové,“ povedal nový majiteľ. Pokutu preplatiť neplánuje.
Ministerstvo vnútra tvrdí, že ak pri predaji spísali kúpno-predajnú zmluvu, mal by sa pôvodný držiteľ dožadovať prejednania priestupku.
Pán Bílik poukazuje ešte aj na ďalší problém. „Keby ten človek niekoho na tom aute zabil, ako by to dopadlo? Išli by po mne,“ tvrdí.
„Rozdiel je, že ak by došlo k spáchaniu trestného činu, skúma sa vždy fyzická osoba, ktorá to spáchala. Tam by sa vykonávalo dokazovanie,“ reaguje právnik.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
