Budeme pomáhať alebo platiť? Slovenská vláda stojí pred novou dilemou. Migračný pakt z Bruselu prikazuje krajinám, aby sa rozhodli - či príjmu utečencov, alebo pomôžu finančne. Účet za jedného odmietnutého migranta sa pritom môže vyšplhať na 20-tisíc eur.
Minulý rok do Európy prišiel rekordný počet migrantov - takmer 300 000. Podobné čísla sa očakávajú aj tento rok. Podľa Bruselu by sme mali buď prijať 285 migrantov, alebo zaplatiť asi šesť miliónov každý rok.
Súčasná vláda má v otázke jasno. „Radšej budeme platiť, ako budeme prijímať týchto nelegálnych migrantov. Odmietame tento pakt,“ povedal minister zahraničia Juraj Blanár (Smer-SD).
Podľa bývalého šéfa migračného úradu Jána Orlovského však o tom, čo sa vyžadovalo počas predošlej vlády Roberta Fica, sa dnes hovorí, že nám to nevyhovuje.
Podľa neho môžu prísť ešte časy, keď budeme radi, že Brusel takéto pravidlá schválil. „Zo Slovenska to sníma riziko v prípade, že vojna na Ukrajine bude pokračovať, že by nám nikto nepomohol,“ povedal Orlovský.
Dodal, že pre Slovensko 300 utečencov nie je veľa. Naša krajina si dokonca môže vybrať ľudí, ktorých prijme. Môže tak ísť o vzdelaných ľudí, napríklad aj lekárov či inžinierov.
S migračným paktom nesúhlasia ani niektorí európski lídri. „Migračný pakt je ďalší klinec do rakvy pre Európsku úniu. Jednota je mŕtva, hranice už nebudú bezpečné. Maďarsko sa nikdy nezapojí do migračného šialenstva,“ povedal maďarský premiér Viktor Orbán.
Podobne reagoval aj poľský premiér: „Mal som veľa rozhovorov, v ktorých som našim partnerom v Európe a európskych inštitúciách vysvetlil, prečo je relokačný mechanizmus v tejto forme pre Poľsko neakceptovateľný,“ povedal Donald Tusk.
Prezidentka Európskeho parlamentu Roberta Metsola povedala, že sa zahlasovalo za balík, ktorý poskytne pevný legislatívny rámec: „Je rovnaký vo všetkých členských štátoch, kladie ľudskosť na prvé miesto a chápe všetky zložité aspekty tejto otázky.“
„Za súčasného stavu mali niektoré krajiny ťažkosti s riadením migračných tokov. Nikto s tým už nemohol súhlasiť a toto je kompromis,“ uviedol Alexander De Croo, belgický premiér.
Vlani sme sa naplno stali tranzitnou krajinou. Utečenci prichádzali do Európy prevažne z Blízkeho východu, po tzv. balkánskej trase cez Bulharsko, Srbsko, Maďarsko a potom ďalej aj cez našu krajinu na západ. Takto cez Slovensko prešlo vyše 47-tisíc migrantov, čo bol nárast oproti roku 2022 o takmer 400 percent.
Ďalšia silná migračná trasa viedla z juhu cez Stredomorie až do Talianska.
Určiť tohtoročnú migračnú trasu nie je jednoduché. Zatiaľ všetko nasvedčuje tomu, že by sa migranti mohli do Európy vybrať cez Srbsko a Bosnu do Chorvátska, keďže to vstúpilo do Schengenu iba nedávno.
Pre Slovensko by to mohlo znamenať, že by naše územie nemuselo byť také exponované ako vlani. Nasvedčujú tomu aj aktuálne čísla. Na našej južnej hranici s Maďarskom zadržala polícia od začiatku roka iba osem migrantov.
Čo sa týka výberu trás, podľa Branislava Tichého, bývalého poradcu Ministerstva vnútra SR pre migráciu, trasy vyberajú prevádzači, nie migranti samotní. „Ich záujem je dostať sa čo najrýchlejšie a čo najbezpečnejšie do cieľovej krajiny. Prevádzači často radi skúšajú nové trasy, keďže na tých starých sú už policajné zložky pripravené,“ ozrejmil Tichý.
Viac o migračných trasách sa dozviete v druhej časti reportáže:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
