Kto by nechcel zistiť, kde až siahajú jeho korene a či mu napríklad v žilách nekoluje modrá krv, alebo či v sebe nenosí gény slávnych osobností.
Digitalizácia archívov a genealogické testy DNA čoraz viac priťahujú milovníkov rodinnej histórie.
Rodokmene sa snažia zostavovať aj amatéri. Nejde však o jednoduchú záležitosť. Okrem iného treba ovládať cudzie jazyky a počítať s desiatkami či stovkami hodín pátrania.
Každý z nás je mixom viacerých etník. V stredoeurópskom priestore sa miešame tisíce rokov. Spoznať svojich predkov dokážeme čoraz populárnejšími testami DNA, ale aj romantickejším prístupom – zostaveným rodokmeňom.
Genealogička Alica Jančoková nad rodokmeňmi strávi celé hodiny. Hovorí, že si radšej ani nepočíta, koľko času jej to zaberie. „Niekedy listujem tri hodiny, kým nájdem jednu relevantnú informáciu,“ popisuje svoju prácu.
Tvrdí, že digitalizácia a technológie sú základ. Bez nich by sa rodokmene zostavovali oveľa komplikovanejšie.
Pri svojej práci sa najďalej dokázala dopátrať do roku 1650. Nie vždy to však ide. „Na matrikách je vidno aj civilizačnú úroveň krajiny. Na Slovensku sa v niektorých dedinách nedostanem ďalej ako po rok 1800,“ tvrdí Alica.
Počas zostavovania rodokmeňov narazila aj na smutnejšie informácie. „Mala som rodokmeň, kde z jedenástich detí zomrelo deväť. Alebo taký, kde matka za sedem dní stihla dva pohreby a jeden pôrod,“ spomína genealogička.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
