Ministerstvo kultúry (MK) SR predložilo do skráteného medzirezortného pripomienkového konania návrh zákona o Slovenskej televízii a rozhlase. Súčasná inštitúcia Rozhlas a televízia Slovenska by sa nemala formálne rozdeliť. Generálneho riaditeľa by mala voliť sedemčlenná rada zložená z troch nominantov ministra a štyroch zvolených v parlamente. Vzniknúť má aj programová rada, ktorej väčšinu volí Národná rada SR. Opätovne sa má zaviesť inštitút zmluvy so štátom, ktorou sa dopĺňa financovanie.
„Navrhovaná právna úprava - zákon o Slovenskej televízii a rozhlase neprináša formálne rozdelenie týchto dvoch inštitúcií, vytvára však podmienky na ich samostatný rozvoj s ich špecifikami, prináša vyššiu formu flexibility a zavádza nové prvky a kombináciu verejného a súkromného práva do procesu voľby a odvolávania generálneho riaditeľa inštitúcie, do procesu kreovania rady Slovenskej televízie a rozhlasu a zavádza nový inštitút programovej rady,“ načrtol rezort v materiáli.
Rada Slovenskej televízie a rozhlasu má dohliadať na dodržiavanie zákona zo strany inštitúcie, využívanie verejných prostriedkov, voliť a odvolávať generálneho riaditeľa či schvaľovať návrh rozpočtu. Tvorená bude tromi nominantmi ministra kultúry - dvoch menuje bez návrhu a jedného na návrh ministra financií Slovenskej republiky. Malo by ísť o odborníkov v oblasti vysielania, ekonómie, práva alebo informačných technológií. Štyroch členov rady podľa návrhu volí Národná rada SR nadpolovičnou väčšinou prítomných poslancov.
Programová rada má posudzovať a kontrolovať program Slovenskej televízie a rozhlasu z hľadiska dodržiavania verejnoprávneho charakteru vysielania. Deväť z jej 11 členov má voliť parlament. Dvoch by si mali vyberať spomedzi seba zamestnanci telerozhlasu, jedného za televíziu, druhého za rozhlas.
Návrh zákona rešpektuje zrušenie koncesionárskych poplatkov v roku 2023 a tiež úplné financovanie zo štátneho rozpočtu.
„Zavádza opätovne inštitút zmluvy so štátom, kde Slovenská republika zaviaže Slovenskú televíziu a rozhlas poskytnuté verejné financie použiť výhradne na programy vo verejnom záujme alebo na zlepšenie technickej infraštruktúry verejnoprávnej inštitúcie,“ uviedol rezort.
Zákon by mal nadobudnúť účinnosť dňom vyhlásenia.
Ministerstvo kultúry chce účelovo nahradiť RTVS novou inštitúciou, do ktorej si dosadí "svojich ľudí". Legislatívny zámer týkajúci sa zmien v telerozhlase týmto spôsobom vníma opozičné Kresťanskodemokratické hnutie (KDH).
Poslanec KDH a člen Výboru Národnej rady SR pre kultúru a médiá Jozef Hajko tvrdí, že predložený návrh má fatálny vplyv na nezávislosť verejnoprávnych médií. „Tie sa novým zákonom dostávajú do rúk vládnej moci a stávajú sa de facto štátnym médiom,“ vysvetľuje.
Nový spôsob kreovania orgánov verejnoprávneho média hodnotí ako zjavné spolitizovanie telerozhlasu.
„Vzhľadom na štýl zmien a spôsob, akým sa budú kreovať orgány Slovenskej televízie a rozhlasu, môžeme programovú radu pokojne vnímať ako politický cenzorský orgán vládnej moci,“ spresňuje Hajko.
Ďalším prostriedkom zaviazania si náklonnosti vedenia novej inštitúcie zo strany štátu bude podľa kresťanských demokratov obnovený inštitút Zmluvy so štátom, na základe ktorého sa bude môcť zvýšiť rozpočet k základnému percentu jej financovania, ktorý ostáva vo výške "najmenej 0,12 percenta HDP". „S týmto bezprecedentným konaním zo strany ministerstva kultúry, ktoré má jasné politické zadanie predsedu vlády na zmeny vo vedení RTVS, zásadne nesúhlasíme,“ uzatvára Hajko.
Vláda Roberta Fica (Smer-SD) postupuje podľa maďarského autokratického scenára. V reakcii na zverejnený návrh zákona o Slovenskej televízii a rozhlase to uviedol predseda Progresívneho Slovenska (PS) Michal Šimečka. Oznámil zároveň, že opozícia využije všetky možné nástroje, sa proti týmto zmenám postaviť.
„To, čo vláda predstavila, je neskrývaná ambícia vytvoriť propagandistické médium, ktoré bude servilne pomáhať vláde a ktoré bude pretláčať proruské naratívy,“ uviedol Šimečka. Je presvedčený, že vláda postupuje podľa maďarského scenára, ktorým sa snaží postupne ovládnuť nielen bezpečnostné sily, ale aj médiá.
„Je dôležité sa proti tomu postaviť,“ zdôraznil Šimečka s tým, že okrem opozičných aktivít na pôde parlamentu očakáva aj zvýšený tlak občianskej verejnosti. Pripomína, že práve tento politicko-občiansky odpor pomohol zvrátiť zamýšľaný zámer vlády v prípade novelizácie trestného zákona.
Avizoval v tejto súvislosti, že v piatok 15. marca sa uskutoční v Bratislave verejný protest.
Pozrite si tlačovú konferenciu ministerky kultúry Martiny Šimkovičovej zo 7. 2. 2024. Štát musí zvýšiť kontrolu verejnoprávnych umeleckých fondov:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
