Zrušenie striedania zimného a letného času je opäť na stole. Európsky parlament chce oživiť diskusiu, ktorá v minulosti rozprúdila vášne naprieč celou Európskou Úniou. Zmena času podľa odborníkov už dávno neplní svoju funkciu a navyše nepriaznivo vplýva aj na ľudské telo.
Rok 2021 mal byť prelomový. Tú jeseň sme si mali hodiny pretočiť naposledy. Všetko však zabrzdili omnoho pálčivejšie témy: Najprv covid, potom sa pridala vojna na Ukrajine. Európska komisia dnes tvrdí, že návrh zo stola zhodený nikdy nebol. Čaká sa len na dohodu členských štátov.
Dôvodom, prečo sa striedanie času pôvodne zaviedlo, bolo šetrenie energiou.
„Teraz to už ale nie je aktuálne. Nové technológie a nový spôsob života pre nás znamená, že už zo zmeny času nevieme pozitívne ťažiť, čo znamená, že už tým nič neušetríme,“ hovorila vtedajšia švédska europoslankyňa Marita Ulvskog.
Etnologička Marita Jágerová hovorí, že tradičné spoločenstvá sa riadili prirodzeným cyklom teda východom a západom Slnka.
„Východ Slnka znamenal aktivitu, činnosti za denného svetla a jeho využívania a západ Slnka zasa znamenal uloženie sa na spánok, alebo stiahnutie sa do interiérov,“ vysvetľuje odborníčka.
Striedanie času navyše nepriaznivo vplýva na náš organizmus.
Nie je to však samotný neskorší západ Slnka, čo na naše telo vplýva nepriaznivo - spôsobuje to práve ľudstvom zavedené prestavovanie času.
„Hoci to môže vyzerať na prvý pohľad, že je to málo jedna hodina, tak štatistiky nám hovoria pomerne jasne, že ak sa mení čas, tak počas týchto dní býva štatisticky významne viac autonehôd a býva aj viac príhod z hľadiska srdcovo-cievneho aparátu,“ upozorňuje lekár Boris Bajer.
Odborníci sa zhodujú, že pre ľudské telo je najdôležitejšie mať počas dňa čo najviac denného svetla – a práve tým by sa mali podľa nich riadiť aj tí, ktorí sa budú rozhodovať, ktorý čas bude nakoniec ten, ktorý si ponecháme.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
