Najskôr sa chcel potápať tam, kde ešte žiadny potápač nebol. Neskôr začal na morskom dne hľadať potopené lode.
Dve desaťročia pláva v útrobách vrakov s kamerou a fotoaparátom. Nehľadá tam poklady ani senzácie. Zaujímajú ho najmä príbehy námorných katastrof a stroskotaných lodí.
Potápač Jindřich Böhm tvrdí, že každý vrak má podľa neho svoju dušu. „Niekde ho vyrobili, niekde sa plavil, boli na ňom ľudia. Má svoju históriu,“ hovorí.
Poklad vraj nájde v každom jednom vraku. Zázrak je preňho už len to, že sa k nemu dokázal potopiť, že ho zvládol zdokumentovať a vypátrať nejaké nové detaily, o ktorých predtým nikto nevedel.
Priznáva, že aj on sa niekedy pri potápaní bojí. „To je úplne normálne, všetci sa tam dole bojíme,“ tvrdí.
Občas sa môže pri potápaní dostať do nebezpečnej situácie. „Často pri vrakoch bývajú rybárske siete. Raz som sa do jednej zamotal. Ak by po mňa neprišli moji kamaráti, tak ostanem dole v tme, asi aj dodnes,“ spomína Jindřich.
Počas svojej kariéry sa potopil k lodiam svetového aj historického rozmeru. Prvý vrak, ktorý objavil, bol na Istrii. Bola to loď Baron Gautsch, ktorá sa potopila v prvej svetovej vojne.
Dokonca sa potopil aj k lodi Wilhelm Gustloff, ktorá sa potopila počas druhej svetovej vojny. Ide o historicky najväčšiu námornú katastrofu, pri ktorej zahynulo najviac ľudí.
Potápač vysvetľuje, že loď bola plná nemeckých utečencov, ktorí utekali z Poľska. Pod hladinou ich však už čakala sovietska ponorka, ktorá ich poslala ku dnu. Na palube bolo vtedy 10-tisíc ľudí.
„Mal som to šťastie, že som sa stretol s piatimi ľuďmi, ktorí túto katastrofu prežili. Rozprávali mi o tom, aké to bolo. Bol to jeden z najsilnejších momentov, aké som zažil vo svojej potápačskej kariére,“ uzatvára.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
