Čo strana, to známe politické meno. Takto budú vyzerať eurovoľby, a to aj napriek tomu, že sa netešia veľkej popularite. Odborníci sa zhodli na favoritoch, na hranici zvoliteľnosti to zasa bude veľmi tesné, pričom rozhodovať bude len pár hlasov.
Politické strany v tieni prezidentských volieb postupne predstavujú svoje kandidátky do eurovolieb. Aj napriek tomu, že Slovákov veľmi nezaujímajú, keďže účasť v nich je extrémne nízka, o mandát sa uchádzajú veľmi silní politickí hráči.
Smer okrem stálice v Európskom parlamente Moniky Beňovej vyslal do boja aj Ľuboša Blahu. Súčasný podpredseda NR SR získal pred pár mesiacmi v parlamentných voľbách viac ako 220-tisíc krúžkov.
Progresívne Slovensko zasa do európskych volieb povedie bývalý premiér úradníckej vlády Ľudovít Ódor, SaS dosluhujúci predseda Richard Sulík.
Na čelo kandidátky sa postavia aj ďalší predsedovia - Andrej Danko za SNS a Jaroslav Naď za Demokratov. Tento menoslov sa však nekončí, keďže aj v iných stranách sa hovorí o známych politických menách.
Otázkou je, prečo strany do takýchto „nepopulárnych“ volieb vysielajú stranícke špičky. Podľa odborníka sa takto snažia mobilizovať svojich voličov.
„Volič na Slovensku je mimoriadne prelietavý, len málo voličov je na dlhé roky spojených s nejakou stranou. Navyše, viaceré strany sa programovo na seba podobajú. Rozhodujúcim faktorom, ktorý ich od seba odlišuje, sú práve konkrétni politici,“ uviedol politológ Radoslav Štefančík.
Aj napriek tomu, že ešte neboli uverejnené žiadne prieskumy, favoriti sú jasní. Preferencie by totiž mali kopírovať nálady voličov z nedávnych parlamentných volieb.
„To, akú majú jednotlivé strany podporu pre parlamentné voľby, je rozhodne pre výsledky v európskych voľbách základným predpokladom na úspech. Je málo pravdepodobné, že by sa nejaká malá strana stala neočakávaným skokanom, alebo, naopak, že by nejaká zo strán s vysokou podporou výrazne prepadla,“ ozrejmil sociológ z agentúry IPSOS Roman Pudmarčík.
Boj o víťazstvo by teda mal zviesť Smer s Progresívnym Slovenskom, ktoré pred piatimi rokmi dokázalo vyhrať.
„Ak nepríde k zásadnejším otrasom na politickej scéne, je možné očakávať súboj o víťazstvo vo voľbách do Európskeho parlamentu medzi Smerom a Progresívnym Slovenskom, pričom PS má šancu Smer opäť poraziť. Kampaň do európskych volieb sa však ešte naplno nerozbehla, reálne šance nám preto ukážu až nasledujúce mesiace,“ vysvetlil Pudmarčík.
„Treba dodať, že nešlo len o PS, ale o koalíciu PS a strany Spolu. Časť členskej základne Spolu je dnes v Demokratoch a tí sľubujú silné mená na kandidátke v európskych voľbách. Takže obhajoba prvenstva nemusí byť hotová vec. Ale s Ľudovítom Ódorom na čele kandidátky môže byť PS vážnym kandidátom na víťaza,“ doplnil Štefančík.
Aj keď Hlas ešte nepredstavil svojich kandidátov a do eurovolieb ide po prvý raz, nemal by mať výraznejší problém dosiahnuť dvojciferný výsledok. Predurčuje mu to širšia voličská základňa.
„Prieskumy Ipsosu aj iných agentúr naznačili, že prichádza miernym presunom voličov a voličiek od Smeru k Hlasu. Zároveň je Hlas jedna z troch strán, ktorá má najväčšie jadro voličov a voličiek. Aktuálne by teda Hlas skončil aj v eurovoľbách na treťom mieste,“ podotkol Pudmarčík.
Oveľa zaujímavejšia situácia sa bude odohrávať na hranici zvoliteľnosti. Nízka účasť totiž môže poriadne zamiešať kartami.
„Najväčšou otázkou bude, ako sa bude dariť Republike. Smer totiž pred poslednými parlamentnými voľbami do veľkej miery pohltil tzv. antisystémový elektorát, teda často išlo o ľudí, ktorí by inak volili Republiku. Ak sa Republike podarí túto časť populácie presvedčiť kampaňou o tom, že sú pre Európske voľby lepšou voľbou ako Smer, môže sa im podariť získať pomerne zaujímavý výsledok,“ myslí si Pudmarčík.
Naopak, z parlamentných strán môže reálne prepadnúť SNS, ale aj hnutie Igora Matoviča.
„Najnáročnejšiu úlohu bude mať strana SNS, ktorej preferencie kontinuálne klesajú a zároveň nedisponuje veľkým voličským jadrom. Okrem toho úzko zdieľa potenciálnych voličov a voličky so stranami Smer a Republika. V prípade úspechu týchto dvoch strán by teda mohla byť SNS v ohrození,“ podčiarkol Pudmarčík.
„Myslím, že problém môže mať Slovenská národná strana ako aj Slovensko. Opakujem však, že pri takej nízkej voličskej účasti sa výsledky volieb ťažko prognózujú,“ uzavrel Štefančík.
Boj o šéfa SIS ide do finále. Premiér tvrdí, že už v najbližších dňoch chce do vedenia tajnej služby dosadiť vlastného človeka. Akým spôsobom chce obísť hlavu štátu, nevedia poslanci koalície, ani v prezidentskom paláci. Zisťovali sme, aký by mohol byť „plán B“ Roberta Fica. Nakrúcal Viktor Serebryakov:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
