Ženy sú naučené nevytŕčať a neukazovať svoje ambície. To je podľa politologičky jedným z dôvodov, prečo je ich vo vysokých pozíciách stále málo. Rolu zohrávajú aj politické strany, ktoré ženám nedávajú šancu a tiež útoky na rodinu. Tie sa mnohým mužom vyhýbajú.
O palác nebojuje žiadna žena. Takúto situáciu sme tu mali naposledy v roku 2004. V prezidentských voľbách 2024 kandiduje desať mužov.
Paradoxné je, že sa končí funkčné obdobie prvej prezidentky. Zuzana Čaputová bola pritom uznávaná aj v zahraničí a vystupovala aj na pôde OSN.
Prijali ju svetoví lídri a na summite NATO rokovala o východnom krídle aj s americkým prezidentom Joeom Bidenom.
Napriek tomu jej úspešný príbeh neviedol k zmene a neinšpiroval ženy vo veľkom presadiť sa v politike.
Politologička Silvia Hudáčková pripomína, že relevantné prezidentské kandidátky na Slovensku mali zvyčajne za sebou úspešnú politickú minulosť.
Boli známe a stranícka príslušnosť im garantovala aj časť financií na kampaň.
„Pani Vášáryová aj Radičová boli úspešné političky, ktorých máme na Slovensku málo. Úspešná kandidatúra Zuzany Čaputovej je kombináciou unikátnych faktorov, ktoré do seba zapadli,“ hovorí odborníčka.
„Hlavným je jej politický talent spočívajúci v schopnosti priblížiť sa ľuďom a používať správne slová,“ myslí si Hudáčková.
Podobne kvalitných ženských osobností máme podľa nej na Slovensku dosť. Chýba im však chuť sa o nomináciu aktívne snažiť.
Dôvodom je podľa Hudáčkovej odlišná socializácia žien.
„Ženy sú učené nevytŕčať, neprovokovať, nevystavovať na obdiv svoje ambície. Kandidatúra na vysokú ústavnú funkciu si pritom vyžaduje snahu zaujať a vyvesiť svoju tvár na bilbordy po celom Slovensku, čo mnohým ženám nie je príjemné,“ myslí si politologička.
Situácia je podľa nej rovnako mizerná, ako bola pred 20 rokmi.
Nejde podľa nej len o tému prezidentských volieb. Na Slovensku je vo všeobecnosti málo žien v politike.
„Máme aj horšie príklady ako prezidentské voľby. Napríklad v porovnaní s ministerstvami, kde nikdy žena nebola a vystriedali sa tam desiatky ministrov. Napríklad ministerstvo životného prostredia,“ konštatuje Hudáčková.
Svoju rolu môžu u žien zohrávať aj nepríjemné útoky, ktoré zažívala Čaputová počas výkonu funkcie.
Kritizovali ju oba tábory. Najviac nepríjemností zažila, keď dala na ústavný súd referendum o predčasných voľbách z dielne Smeru. Robert Fico ju nazýval americkou agentkou, na proteste Smeru zas Ľuboš Blaha hecoval dav, aby prezidentke vulgárne nadával.
Sama Čaputová neskôr uviedla, že po týchto útokoch od politikov jej začali chodiť výhražné správy.
Útoky sa nevyhli ani jej dcéram. Práve ochrana rodiny a súkromného života boli jednými z argumentov, prečo sa Čaputová nakoniec rozhodla neobhájiť post prezidentky.
Politologička potvrdzuje, že verejne aktívne ženy sú vystavené väčšej agresivite.
„Útoky na nich majú inú povahu - zneužívajú rodové stereotypy, smerujú na vzhľad, sexualitu či rodinu,“ dodáva Hudáčková.
Prezidentské voľby budú 23. marca. Prvýkrát tak budeme voliť počas veľkonočných sviatkov. Na rozdiel od parlamentných, hlavu štátu nemôžeme voliť zo zahraničia:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
