Verejný ochranca práv Róbert Dobrovodský konštatoval, že Všeobecná zdravotná poisťovňa v niektorých prípadoch porušila práva pacientov, keď im nepreplatila liečbu.
Najviac prípadov sa týkalo onkologických pacientov. Napríklad liek Keytruda je v okolitých štátoch štandardom, no u nás o neho stále treba žiadať a v mnohých prípadoch končia žiadosti odmietavo.
Podávanie tohto lieku stojí na niekoľko týždňov aj 4-tisíc eur. Kompletná liečba sa tak pre pacienta môže vyšplhať aj na vyše 100-tisíc eur. Hoci majú pacienti od lekára papier, že dané liečivo im pomôže, nie v každom prípade ho poisťovňa uhradila.
Viacerým prípadom sme sa venovali aj v redakcii Markíza. O liek žiadala Martina, ktorej diagnostikovali rakovinu krčku maternice, aj Marta s nádorom v ústach.
Argument VšZP ombudsman nepovažoval za dostatočný. V jednom z prípadov poisťovňa uviedla: „Liek KEYTRUDA je registrovaný a uvedený v platnom zozname kategorizovaných liekov, pričom terapeutická indikácia nie je uvedená v časti B zoznamu Indikačné obmedzenia.“
„Veľmi podobný scenár mal aj ďalší preskúmavaný prípad. Aj tu bola dôvodom na nesúhlas VšZP s úhradou lieku Spinraza pre poistenca skutočnosť, že právny nárok na úhradu lieku nevznikol pre nesplnenie indikačného obmedzenia. Pritom práve pre nesplnenie indikačného obmedzenia poskytovateľ zdravotnej starostlivosti žiadal o schválenie úhrady lieku,“ uvádza Dobrovodský.
Ďalší prípad sa týkal liekov Erbitux (cetuximab) a Braftovi (enkorafenib), o ktoré žiadala pacientka s kolorektálnym karcinónom.
„Žiadosť o úhradu lieku Braftovi bola VšZP zamietnutá s odôvodnením, že úhrada lieku nie je možná, pretože zdravotná poisťovňa nemá s výrobcom, resp. držiteľom registrácie, dohodnuté žiadne podmienky úhrady nad rámec aktuálne platných indikačných obmedzení. Pritom takéto kritérium nie je uverejnené vo všeobecných kritériách pre úhradu liekov,“ uvádza ombudsman.
Dodáva, že o tom, aký rozsah zdravotnej starostlivosti má byť z verejného poistenia uhradený, musí rozhodnúť ministerstvo zdravotníctva. Považuje však za nesprávne, ak kritériá nie sú jednoznačné a rozhodnutia nie sú dostatočne odôvodnené.
Situácia je podľa neho naliehavá aj preto, lebo často ide o jedinú možnosť pre pacientov na zlepšenie stavu či dokonca na záchranu života.
Ombudsmanovou správou sa zaoberala aj vláda, ktorá na zasadnutí prijala uznesenie. Jeho správu berie na vedomie a rezortu zdravotníctva odporučila, aby zabezpečila, že VšZP bude dbať na práva pacientov.
Poisťovňa reaguje, že ombudsmanovi poskytuje plnú súčinnosť a dodáva, že podmienky, za ktorých uhrádzajú lieky sa riadia platnou legislatívou.
„VšZP postupuje vždy v súlade s vymenovanými úpravami, pričom každý z prípadov žiadostí o tvz. liek na výnimku posudzuje individuálne a prihliada na účinnosť a bezpečnosť liečby pre konkrétneho pacienta. Treba tiež zdôrazniť, že problém „neschvaľovania liečby“ inovatívnymi liekmi sa týka všetkých troch zdravotných poisťovní, na čo poukazuje aj ombudsman vo svojej správe, pričom práve VšZP schvaľuje najviac liekov na výnimku zo všetkých zdravotných poisťovní,“ uvádza poisťovňa.
Dodáva, že počet žiadostí na výnimku z roka na rok rastie a väčšina je schválených.
„VšZP je zároveň toho názoru, že ak sa liečba určitým liekom stáva štandardnou a jedinou terapeutickou alternatívou, liek by mal byť kategorizovaný a dostupný pre každého pacienta, ktorý spĺňa indikačné kritériá. Dostupnosť a garancia úhrady nových liekov však záleží od rozhodnutia a obchodnej politiky výrobcu lieku, nie zdravotnej poisťovne. Výrobca lieku musí požiadať MZ SR o vstup do kategorizácie, aby mohol byť liek dostupný pre všetkých pacientov a bol teda hradený z verejného zdravotného poistenia,“ dodáva poisťovňa.
V prípade najdrahšieho lieku padlo posledné slovo. Budú ho preplácať poisťovne:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
