Prešla niekoľkými koncentračnými tábormi. Na vlastnej koži zažila nacistické zverstvá. Česká akademická maliarka Helga Hošková má 94 rokov a celý život sa usiluje o to, aby na tieto hrozné udalosti svet nezabudol.
V sobotu uplynie 79 rokov od oslobodenia koncentračného tábora v Osvienčime. Práve tento dátum vyhlásila OSN za Medzinárodný deň pamiatky obetí holokaustu.
Narodila sa v Prahe. Počas okupácie Československa sa museli popasovať s nariadeniami, ktoré smerovali najmä voči židom. Jej otec prišiel o prácu a pani Helgu vylúčili zo školy.
„Všade boli nápisy židom neprístupné. Potom prišlo ďalšie nariadenie, takže sme všetci nosili na šatách prišitú žltú šesťcípu hviezdu,“ hovorí.
Neskôr začali deportácie. Deportovali ich do Terezína, kde bolo židovské geto. Celá rodina si so sebou mohla vziať len 50 kilogramov.
„Predstavovali sme si, že tam budeme nejako žiť a pracovať, ale všetko bolo, samozrejme, inak," hovorí pani Helga.
Nemohli sa rozprávať, no posielali si tajné odkazy.
„Nemohli sme sa spolu stretávať, ale nejako sme si vždy prepašovali odkazy. Ja som ockovi poslala taký detský obrázok, dve deti, ako stavajú snehuliaka. Ocko mi vtedy odpovedal, maľuj, čo vidíš,“ vraví akademická maliarka.
Mladá Helga počas troch rokov v Terezíne vytvorila vyše sto kresieb. Dodnes sú vystavované po celom svete.
„Terezín však nebola žiadna konečná stanica. Transporty odtiaľ odchádzali ďalej. Nikto nevedel kam,“ vraví.
Najprv deportovali Helginho otca. Po dvoch dňoch sa do transportu dostala aj pani Helga s mamou. Cestovali 48 hodín. Konečná stanica bola v Osvienčime. Viac v reportáži z Reflexu, ktorú nájdete vyššie.
Bola to čakáreň na smrť. Keď nacisti v meste Terezín zriadili centrálne geto pre strednú Európu, židia, ktorí sa doň sťahovali, ešte netušili, aký osud ich čaká. A že je to tranzitný tábor pre ďalšie deportácie. Pre desaťtisíce ľudí sa práve tu začala cesta na smrť a fragmenty, ktoré v gete zanechali, tu vidno dodnes.
Mesto Terezín má aktuálne zhruba 3000 obyvateľov, v čase vojny však do geta dokázali zmestiť až 60-tisíc židov naraz.
Getom Terezín prešlo za štyri roky 145-tisíc židov z celej Európy. Približne každý štvrtý zomrel. Terezín však nebol vyhladzovacím táborom, ale tranzitným miestom. Odtiaľ sa pre mnohých začínala cesta smrti.
Dnes tu žijú ľudia normálny život, no na povalách sa dodnes zachovali pozostatky z vojny. Boli sme sa tam pozrieť, viac sa dozviete v reportáži z Reflexu, ktorú nájdete nižšie.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
