Z tínedžera sa zo dňa na deň útočník nestane. Môže byť za tým nevyriešená krivda, ktorá rokmi prerastie do výbuchu zlosti alebo radikálnych činov. Odborníci tvrdia, že na bezpečnosť v školách treba ísť aj cez dušu žiaka. Deti dnes potrebujú oveľa viac pozornosti ako kedysi. Minister školstva avizuje viac peňazí na podporné tímy aj školenia pre učiteľov.
Vnútorný svet detí je v alarmujúcom stave. Počet telefonátov na linky pomoci sa od roku 2019 zvýšil štvornásobne a päťnásobne stúpol počet tínedžerov, ktorí už nechcú žiť. Minister školstva Tomáš Drucker tvrdí, že majú informácie o obrovskom množstve detí a mladých ľudí, u ktorých existujú myšlienky, že skoncujú so svojím životom. „To, že sa môže zbraň obrátiť voči iným, nazývam lakmusovým papierikom,“ dodal minister.
Podľa školskej psychologičky Ľubomíry Bujňákovej sú dnes deti krehkejšie. „Pôsobí na nich veľmi veľa podnetov, často sa tie negatívne viac zvýrazňujú,“ hovorí.
Každé dieťa prichádza z iného prostredia a s inou odolnosťou napríklad voči posmeškom spolužiakov. Kľúčové je zachytiť aj najmenší náznak, že sa dieťa necíti dobre. Školy už dostali presný návod, takzvané štandardy pri prevencii rizikového správania. Učiteľov teraz čakajú školenia.
Školy si postupne budujú tímy odborníkov, ktorí pomáhajú deťom. Ide o psychológov, špeciálnych pedagógov či sociálnych pracovníkov. No narážajú na limity. Chýbajú im peniaze aj ľudia, ktorých by mohli zamestnať.
Napríklad psychológov je iba 840 na 700-tisíc žiakov. Pritom by každá škola potrebovala aspoň jedného. Na prešovskom gymnáziu sa s tínedžermi pracuje šesť rokov a majú výsledky. „Za ten čas sme predišli mnohým nedorozumeniam,“ zhodnotil riaditeľ školy Stanislav Šanta.
Od septembra začne peniaze aj na psychológov posielať štát. Zatiaľ pôjde o sumu 100 miliónov eur.
O duševnom zdraví by mali učitelia s deťmi hovoriť viac aj na vyučovaní. „Aby vedeli, ako sa správať v rôznych krízových situáciách, aby dostali informácie o tom, čo je správne, keď zachytia šikanu, aby sa dokázali zastať, aby dokázali informovať učiteľa, rodičov, aby sa vedeli poradiť,“ vraví Drucker.
Niektoré školy už dnes majú preventívne programy pre triedy šité na mieru podľa detí v kolektíve. Objavujú sa aj rovesnícke skupiny. Sú to preškolení žiaci v úlohe mediátora. „Žiak povie o svojom probléme skôr žiakovi ako dospelému. To sú deti, ktoré sú vyškolené ako mediátori a ostatní vedia, že toto dievča je moja spolužiačka, ktorej môžem o svojom probléme povedať,“ vysvetľuje Eva Horníková, prezidentka Združenia ZŠ Slovenska.
Aby boli školy bezpečné, musia zabrať všetci, teda štát, učitelia, odborníci aj rodičia. Stále platí, že rodina by mala byť prvým miestom, kde sa dieťa s trápením zdôverí.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
