O vlaňajšie parlamentné voľby malo záujem rekordné množstvo zahraničných Slovákov. Rovnaké možnosti však nebudú mať v marcových a aprílových prezidentských voľbách. Podľa aktivistu sme jednou z mála krajín, ktorá ešte nerozšírila voľbu poštou o ďalšie druhy volieb. Sociológ to tak dramaticky nevidí.
Slovensko čaká volebný rok. Hlasovať budeme v prezidentských voľbách (23. marca, druhé kolo 6. apríla) a vo voľbách do Európskeho parlamentu (8. 6.).
Kým vo voľbách do Národnej rady majú voliči možnosť voliť aj zo zahraničia, v prezidentských to tak nebude. Záujem o voľby medzi zahraničnými Slovákmi pritom stúpa.
Nová vláda si dala v programovom vyhlásení záväzok, že v prezidentských voľbách v roku 2029 už voľba poštou bude možná.
Matej žije v Nórsku, no na voľbách na Slovensku sa pravidelne zúčastňuje, vždy keď môže. Považuje to za svoju občiansku povinnosť, pretože na smerovaní krajiny mu záleží. Cestovať na Slovensko na obe kolá prezidentských volieb však nemôže.
Voliť tak bude len v druhom kole, v ktorom sa podľa neho odohrá dôležitejší súboj ako v prvom. Keby sa dalo voliť poštou, privítal by to a využil by túto možnosť v oboch kolách.
Voľbu poštou využil v jesenných parlamentných voľbách. Urobilo tak rekordné množstvo zahraničných Slovákov.
Zo zahraničia hlasovalo 58 779 voličov, čo bolo viac ako o pätinu v porovnaní s voľbami v roku 2020.
Podľa aktivistu Samuela Zuba z iniciatívy Srdcom doma je aj o prezidentské voľby vysoký záujem medzi zahraničnými Slovákmi. Najmä medzi tými, ktorí žijú v Česku. To, že sa stále nedá voliť zo zahraničia, považuje za smutné.
„Slovensko je jedna z mála krajín, ktorá neumožňuje svojim občanom participáciu na prezidentských voľbách zo zahraničia. Slovensko bolo k zmene najbližšie v roku 2023, ale hlasmi súčasnej koalície, ale aj niektorými hlasmi bývalej koalície sa to nepodarilo presadiť,“ hovorí Zubo.
Podľa aktivistu je najlepšia možnosť voliť poštou. Ďalšia možnosť, ktorá sa mu pozdáva a na ktorej už pracuje aj česká vláda, je poslať hlasovací lístok na ambasádu.
„Niekto, kto by chcel voliť napríklad z Austrálie, by platil vysoké poplatky za poštu na Slovensko a dvakrát si rozmyslí, či sa na voľbách zúčastní v oboch kolách. Poslať hlas na ambasádu to určite uľahčí,“ konštatuje Zubo.
Problém by mohol byť aj ten, že medzi kolami sú len dva týždne. Voličom najprv musia hlasovacie lístky prísť domov, ktoré musia následne vyplniť a poslať. Štrnásť dní nemusí stačiť.
Napríklad v prípade parlamentných volieb sa celý proces voľby poštou spustil v lete. Voľby sa konali koncom septembra.
Zubo si možné technické problémy uvedomuje, a preto sa prikláňa aj k možnosti, že by v prípade prezidentských volieb dostali voliči naraz hlasovacie lístky pre obe kolá.
Sociológ a šéf prieskumnej agentúry Focus Martin Slosiarik tvrdí, že z pohľadu počtu voličov nejde pri zahraničných Slovákoch o významnú časť.
Skúsenosti ukázali, že občania majú o prezidentské voľby menší záujem ako o tie parlamentné. Predpokladá teda, že teraz by chcelo hlasovať menej ako 60-tisíc voličov, ktorí hlasovali vlani z cudziny.
„Celkový vplyv týchto hlasov na výsledok by nebol výrazný. Najviac jedno až dve percentá z hľadiska účasti,“ hovorí Slosiarik.
„Skôr to vnímam v rovine umožniť aj občanom Slovenska, ktorí žijú v zahraničí, participáciu na voľbách a nediskriminovať ich vo využití ich volebného práva,“ dopĺňa sociológ.
Upozorňuje, že v prípade, že bude súboj medzi dvoma kandidátmi veľmi tesný, hlasy zo zahraničia by mohli zvážiť.
Ako ukazujú dáta zo štatistického úradu, voliči zo zahraničia inklinujú k pravicovým a liberálnym stranám. Dá sa preto predpokladať, že v prezidentských voľbách by preferovali Ivana Korčoka.
Či by mu tisícky hlasov zo zahraničia uľahčili cestu do paláca, je zatiaľ predčasné odhadovať. Podľa posledného prieskumu agentúry IPSOS pre Denník N by mal Peter Pellegrini výrazný náskok pred Korčokom.
Nie je zatiaľ jasné, či s Pellegriniho popularitou zamávajú protivládne protesty alebo naštrbené vzťahy s Andrejom Dankom.
Prelomí Peter Pellegrini tabu? Na politickej scéne sa špekuluje, že v prípade zvolenia za prezidenta by mohol aj naďalej zostať predsedom strany Hlas. Predstava straníckeho prezidenta však prekáža nielen opozícii, ale aj jeho vlastným koaličným partnerom. Pozrite si reportáž:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
