Najviac si vážia, že sa stretnú všetci pri spoločnom stole, v niektorých rodinách sa za jeden ani nezmestia. Aj Rómovia v radosti prežívajú narodenie Krista, no stromček či darčeky nie sú samozrejmosťou.
Aké jedlá pripravujú, vás možno prekvapí. Každý dom ich má také, ako peňaženka dovolí.
V najväčšej osade na Slovensku nás na Štedrý deň vítali spevom aj vinšom.
„Aby ste boli zdravé, aby ste po doktoroch nechodili, aby vás Pán Boh furt požehnal aj vašu celú rodinu,“ poprial nám Marek, ktorý má deväť detí a v jednej miestnosti žije so ženou a štyrmi najmladšími.
Želá si, aby boli deti zdravé a mali čo jesť.
„Budeme celá naša rodina spolu, ako oslavovať no. Na Vianoce, na Nový rok blahoželáme, darček alebo peniaze. Pre ženu už som kúpil prstienky zlaté, som kúpil tri,“ dodáva.
Počas nakrúcania chystali k zemiakovému šalátu rezne a ryby. Kapustnicu jedávajú o deň skôr.
V Jarovniciach žijú svorne, veci si požičiavajú a často sa navštevujú. Do svojho domu nás berie aj pani Anna. Chystala práve kapustu. Na večeru k nej majú prísť deti a vyše 20 vnúčat.
„Máme kapustnicu, bravčové rezne, filé, šalát máme zemiakový. Z pečienky tak som upiekla takú jak roládu. My si robíme každý rok, ozdobím na tácku, čo mám – klobásy, dám tam bôčik, na druhý tanier dám takú zeleninu, paradajky, papriku, uhorky, no a rozložím na stôl, no a potom prídu deti s vnúčatami a sa najeme všetci,“ hovorí Anna.
Vianoce si predstavuje plné radosti z narodenia Ježiša Krista. Je šťastná, že môže ísť na svätú omšu.
Napríklad pani Anna stromček má, no nie je to pravidlom. Našli sme aj rodiny, ktoré ho nemajú, pretože si ho vraj nemôžu dovoliť.
„Také nemám. Ale netreba mi nejaký stromček. Záleží o detí, že sú zdravé a že máme všetko pripravené a naša rodina žeby bola v kruhu rodiny, viete a stačí mi,“ konštatuje Alexandra Miková, ktorá žije v izbe s mužom a tromi deťmi.
Akurát im vyprážala rezne. Takmer všetci sa v Jarovniciach zvyknú pri štedrovečernom stole zísť o 18-tej.
Sú však aj rodiny, u ktorých sa tradujú iné rómske zvyky. Našli sme ju o pár kilometrov ďalej, v Stropkove.
„Každé Vianoce sú úplne iné a je to vlastne ovplyvnené tým, kde tí Rómovia žijú. Naše Vianoce sú rómske, majú tie rómske prvky len preto, že môj otec si od svojej mamky prebral strašne veľa tradícií a zvykov, ktoré zachovávame dodnes,“ hovorí učiteľ Michal Sivák.
U nich je najväčšou tradíciou, že mama ako rómska gazdiná ostáva zatvorená v kuchyni so sestrou, ostatní idú von a ako vraví, každý má niečo po ruke.
„Otec trikrát zaklope na dvere kuchyne a mama teda otvorí, pozdraví ju v rómskom jazyku, príde otec a rozpráva rómsky vinš,“ dodáva Sivák.
Napríklad vianočné pečivo nekrájajú, ale trhajú ako symbol jednoty a že sú z jedného chleba. Ryby sú zase pre Rómov vraj novodobá tradícia. Sivák hovorí, že z jeho okolia málokto jedol kapra.
Rómske Vianoce stále symbolizovala gója, no v Jarovniciach sme ju nenašli a podľa Michala sa štedrovečerný stôl Rómov začal modernizovať aj prispôsobovať akciám. Tieto Vianoce vraj dominovali banány.
„Je vlastne z hrubého čreva a tam vzniká problém, pretože väčšina Rómov na stôl to nedáva. Hanbia sa za to, pretože neraz im nerómovia povedali, že čo vy to papáte. Je tam taká variabilita. Je to podľa mňa aj ovplyvnené tým, že čo je v akcii v obchode, to sa nachádza aj na tých stoloch. To sú také vtipné zážitky, ktoré keď človek počúva, tak fakt, tie rómske rodiny sa snažia zaplniť každé miesto na tom stole,“ hovorí Sivák.
Aj keď žujú skromne, na Vianoce sa snažia pripraviť všetko tak, aby mali z toho deti radosť.
Pozrite si archívnu reportáž o rizikových stromčekoch.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
