Skládky raz doslúžia. Vláda chce nové spaľovne, obyvatelia o nich nechcú ani počuť

Video televízie Markíza sa automaticky prehrá po krátkej reklame.

Z dvoch kontajnerov jeden. Úprava odpadu pred uložením na skládku zvýši poplatok za smeti, no má aj svoje opodstatnenie. Pozreli sme sa na to, čo nové stroje s odpadom urobia.

Pozrieť sme sa boli na drvič, ktorý dokáže komunálny odpad rozsekať na malé časti, do maximálnej veľkosti 25 centimetrov. Jeho súčasťou je aj magnet, ktorý zasa dokáže vyseparovať kovové časti.

V reportáži uvidíte drvenie veľkoobjemného odpadu. Cez pohyblivý pás z neho vypadávajú menšie kúsky. A to je jeho podstata.

Objem odpadu vie zmenšiť aj o polovicu. Riaditeľ Technických služieb v Senici Peter Turza hovorí, že dva kontajnery objemného odpadu po podrvení zmestili do jedného.

Prečítajte si tiež:

Skládky raz doslúžia

Podrvený odpad ďalej putuje do takzvaného bubnového sita, kde sa triedi na podsitnú a nadsitnú frakciu. To, čo zostane nad sitom, teda suchá zložka, už môže ísť na skládku.

„To, čo je obalené biologickou zložkou, ktorá je vlastne tá ťažká a spôsobuje tvorbu metánu, musí byť ešte nejakým spôsobom spracované. To je tá stabilizácia,“ hovorí Turza.

Aj keď by sa vďaka tomuto systému mali skládky komunálneho odpadu plniť pomalšie, raz doslúžia. Únia tlačí na to, aby sa skládkovanie minimalizovalo. 

Prečítajte si tiež:

Riešenie, ktoré obyvatelia nechcú

Riešením by podľa novej vlády mohlo byť vybudovanie spaľovní. Tá ich, po vzore Bratislavy a Košíc, chce postaviť aj v iných častiach Slovenska.

„Na Slovensku máme 61 skládok, osem toxických a niekoľko žalôb z Európskej únie. Ja som ešte nikoho nepočul, ako by inak dokázal, ak zavrieme skládky, k čomu sme sa zaviazali, postaviť zariadenia na zhodnocovanie tohto odpadu,“ povedal minister životného prostredia Tomáš Taraba.

Prečítajte si tiež:

Ďalším dôvodom, prečo Slovensko podľa ministra potrebuje viac spaľovní, sú investori, ktorí aktuálne pre odpadovú politiku Slovensko obchádzajú.

„Veľa investícií začína byť ohrozených, chcú ísť do okolitých štátov, pretože Slovensko nedokáže ekologicky zhodnocovať odpad,“ hovorí Taraba.

Proti spaľovniam môžu byť však obyvatelia miest a obcí. Tí sa už vo viacerých častiach Slovenska proti nim postavili. Napríklad v Močenku pri Šali dokonca zorganizovali v lete aj referendum.

Prečítajte si tiež:

Podobne sa búrili aj obyvatelia v Turni nad Bodvou na východe Slovenska už proti existujúcej spaľovni. Tá chcela v minulosti spaľovať viac odpadu. A to až takmer o 80 percent.

To, kde spaľovne vyrastú a koľko ich na Slovensku pribudne, nateraz nie je známe.

Viac sa dozviete v priloženej reportáži vyššie.
Voyo

Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo

Práve sa číta

NAJČÍTANEJŠIE ČLÁNKY

Sledujte kanál spravodajstva Markízy

K téme Životné prostredie

Dôležité udalosti