Dlhé roky sa o nej hovorí ako o veľkej slabine mladých ľudí. Finančná gramotnosť však často nerobí problémy len im. Koľko si odložiť, koľko minúť, akú mať finančnú rezervu – otázky, na ktoré mnohí Slováci nepoznajú odpovede.
V celosvetových prieskumoch finančnej gramotnosti tak dlhodobo končíme na chvoste. Nedávna prudká inflácia ale zapríčinila, že sme sa nad financiami začali zamýšľať oveľa viac ako doteraz.
Nárast cien nás pritlačil k tomu, aby sme sa zamysleli nad prioritami. V niektorých prípadoch si to vyžiadalo celkovú zmenu životného štýlu a mnohí museli prehodnotiť to, čo budú jesť, čo si budú obliekať alebo ako budú cestovať.
Inflácia zasiahla každého a škrty v rozpočte pociťuje aj mladá generácia. Opýtali sme sa študentov, ako sa im teraz žije a čo všetko museli zmeniť.
Mnohí z nich si v dôsledku inflácie museli nájsť aj ďalšiu prácu. Zvyšujúce náklady na život totiž prevýšili ich príjem či príspevky od rodičov.
„Aktuálne mám tri práce, jedna je v mojom odbore, druhá v gastronómii a tretia v nočnom bare,“ vysvetľuje študentka Anna.
Práca popri štúdiu je pri tom pre mnohých náročná. Nielen, že si musia prispôsobiť rozvrh, ale v práci trávia zvyčajne aj víkendy. Mladí ľudia by pritom nemali zabúdať ani na vytváranie si rezervy do budúcna.
„Vo všeobecnosti platí, že by sme si mali na budúce potreby odložiť 10 percent z príjmu,“ tvrdí odborníčka na finančnú gramotnosť Martina Nádaská. Dodáva, že nás inflácia prinútila zamyslieť sa nad svojimi výdavkami.
„Snažím sa odkladať si pravidelne, ale keď je tá výplata menšia, tak sa to nedá,“ hovorí študentka Tatiana.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo