Hostina a tancovanie na hroboch. Aj takto kedysi vyzeralo spomínanie na zosnulých. Dušičky v našich končinách však dnes majú úplne inú podobu. Zatiaľ čo k niektorým zvykom sa postupne vraciame, ďalšie si osvojujeme, iné upadajú do zabudnutia.
Úcta k zosnulým má korene v dávnej minulosti. Boli aj časy, keď sa na smrť pozeralo inak, ako sme zvyknutí.
Na tieto hroby sa prinášali koláče z medu a medovina.
Dnes je to najmä o pokojnej sviatočnej atmosfére a hre svetiel. Cintoríny sú doslova vysvietené a hroby vyzdobené.
Kedysi to ale vyzeralo o čosi inak.
„Keby sme sa bavili o stredoveku, na vidieku by sme našli jednoduché hroby. Tam boli vysádzané živé kvety, práve na zimu sa zazimovávali, obložili čečinou a dali sa tam chryzantémy,“ vysvetľuje etnologička Katarína Nádaská.
Dodáva, že mnohí ľudia sa vracajú k tomu, čo robili naši predkovia.
Príkladom sú Emília a Laura. Cestou na hroby si vyrobili prírodnú alternatívu. Stačil im pritom slamový základ, čečina z lesa a sušené drobnosti.
Okolie domov zas v týchto dňoch zdobia vyrezávané tekvice. Tento zvyk sa však u nás udomácnil omnoho skôr ako Halloween. Je známy už od začiatku 20. storočia.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
