Doslova vyzdobené a vysvietené hroby. Dušičky sa blížia a na cintorínoch je už teraz rušno. Pri spomínaní však vzniká množstvo odpadu. A rok čo rok tomu dopomáhame sami.
Vence, kvety či kahance. Čím bližšie k pamiatke zosnulých, tým sú hroby plnšie.
Na cintorínoch sa plnia aj kontajnery. V jednom sa mieša všetko, čo ľudia nosia na hroby. Väčšina smetí sa pritom dá vytriediť.
„Na cintorínoch, kde sme zaviedli separovaný zber odpadu, tam je separovanosť na úrovni 98 percent. Na ostatných cintorínoch, aj keď označíme, že je len na biologický odpad, tam sa stáva, že ľudia všetko vyhodia tam, kde majú najbližšie,“ hovorí riaditeľ Pohrebníctva mesta Bratislava Robert Kováč.
Netriedený odpad potom končí v spaľovniach alebo na skládkach.
„Umelý kvet je ten najhorší druh cintorínskeho odpadu, pretože s tým sa už nič nedá urobiť. Celé to od seba oddeliť efektívne nejde, každý ten druh plastu by sa mal recyklovať, ale to nejde,“ vysvetľuje projektová manažérka OZ Živica Monika Suchánska.
Len z bratislavských cintorínov vyviezli minulý rok viac ako dvetisíc ton odpadu. Okolo 60 až 70 percent vzniklo práve v dušičkovom období.
Dá sa to aj inak. Pani Terézia si väčšinu dekorácií vyrába sama. Vraví, že tento rok predala najrýchlejšie výtvory zo sušených a prírodných materiálov.
„Väčšinou malé šiškové venčeky, drievka, venčeky zo šúpolia, orieškových škrupiniek. Mladí ľudia už nechcú umelé,“ hovorí kvetinárka Terézia.
Čečina, šišky či gaštany z lesa a k tomu machový základ. Aj tak môže vyzerať prírodná alternatíva vyrobená doma.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
