Eva je učiteľka v materskej škole. S láskou sa stará o dvadsať cudzích detí. Vlastného syna a dcérku však objať nemôže. Napriek tomu, že ich vychovala od maličkého bábätka a po rozvode si ich s exmanželom mali striedať. Deti k nej už roky nechodia.
Podobných príbehov sú stovky a ľudsko-právne organizácie upozorňujú na nový trend. Už nie muži, ale ženy sú často po rozvode expartnerom doslova odstavené od detí.
Sú to prípady ako cez kopirák. Žena sa stará o deti, muž má peniaze a slušnú kariéru. Keď sa ona rozhodne odísť, dohodnú sa alebo súd rozhodne, ako sa budú starať o deti. Ibaže exmanžel to nedodržiava.
Matka dvoch detí hovorí, že jej bývalý manžel začal na deti manipulatívne tlačiť. Takýmto spôsobom sa mu podarilo pritiahnuť na svoju stranu dcéru. Tú si kupoval darčekmi a očierňoval pred ňou jej mamu až jedného dňa dcéra začala používať jeho slovník.
Ženu veľmi rád navštevoval jej syn. To sa však zmenilo v momente, kedy jej syn z ničoho nič s hlbokým plačom oznámil, že k nej už viac nechce chodiť.
Rozhodla sa manžela opustiť a toto považuje z jeho strany za pomstu. „Prvé čo urobil, tak deti dostali kreditné karty, počítač a počítačové hry. Deti boli šťastné, že si ich po rokoch všíma,“ tvrdí matka detí. Ďalej to malo pokračovať aj drahými dovolenkami.
Ďalšia žena má dospelého aj maloletého syna, o ktorého ešte bojuje na súde. Pracuje s deťmi. K vlastnému synovi sa paradoxne dostane len na pár hodín. Aj to ju vraj sleduje, fotí otcovi a niekedy jej vulgárne nadáva.
Nemôže mu však nič povedať, pretože nabudúce by už nemusel prísť vôbec. Ich vzťah sa dostal do štádia, kedy jej syn odvrkne, že „nemá svoje hodiny“, pričom nie je zbavená rodičovských práv. Hovorí, že po ľudskej, morálnej a sociálnej toto správanie nie je v poriadku.
„Deti čerpajú neskutočné výhody. Starší syn má možno štyri alebo päť áut, ja to už ani nerátam, ale mne ide o záchranu toho malého,“ hovorí zronená žena.
Doktorka Tatiana Brnová z Občianskeho združenia žena v tiesni vysvetľuje, že veľká skupina žien, ktoré nemajú za sebou trestnú minulosť alebo psychiatrickú minulosť sa nemajú ako dostať legálne k svojim deťom. Zo strany partnerov im je bránená aj základná komunikácia, nehovoriac o stretávaní sa.
„Hlavne u chlapcov nastáva fenomén, kedy to, po čom dieťa túžilo celý život sa stáva spojkou vo vzťahu medzi otcom a synom proti matke. Veľa týchto detí robí matke až fyzicky zle. Paradoxne tieto deti končia v psychiatrickej starostlivosti,“ vysvetľuje Brnová.
Podľa právničky Barbory Burajovej z Inštitútu pre výskum práce a rodiny, násilie v partnerských vzťahoch nekončí rozchodom. Môže sa stať presný opak a násilie, obťažovanie sa zintenzívnia. „Problém vidíme v slabej schopnosti identifikovať toto násilie,“ myslí si Burajová.
Matky sú v patovej situácii. Dieťa k nim nechce chodiť a nikto reálne neskúma, čo je za tým.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
