Televízia Markíza priniesla veľkú debatu ôsmich predstaviteľov najsilnejších politických strán. Pozvanie prijali Michal Šimečka z Progresívneho Slovenska, Erik Tomáš (Hlas), Milan Uhrík z hnutia Republika, Andrej Danko zo SNS, Richard Sulík za SaS, Milan Majerský, šéf hnutia KDH, predseda hnutia Sme rodina Boris Kollár a Igor Matovič z OĽANO.
Strana Smer účasť v debate odmietla. Hostia boli do relácie pozvaní na základe kľúča, ktorý schválila Rada pre mediálne služby. Diskusiu moderoval Michal Kovačič.
Predstavitelia strán odpovedali na otázku, o ktoré ministerstvá majú záujem v prípade, že by boli súčasťou nového kabinetu. Michal Šimečka považuje za prioritu naštartovanie ekonomiky, zlepšenie zdravotníctva a upokojenie spoločenskej situácie. Zlepšiť by to vraj vedel cez ministerstvá financií, zdravotníctva a školstva.
Milan Majerský jednoznačne označil za priority rezorty zdravotníctva a školstva. Richard Sulík by bral ekonomické rezorty, zdravotníctvo a školstvo. Pre Borisa Kollára sú najdôležitejšie ministerstvá dopravy, pôdohospodárstva a práce.
Andrej Danko označil za priority dopravu, hospodárstvo a chcel by založiť samostatné ministerstvo cestovného ruchu. Milan Uhrík by v prípade účasti vo vláde chcel kontrolu nad dvoma príbuznými rezortmi, buď by chcel kombináciu obrana - vnútro či pôdohospodárstvo a životné prostredie.
Erik Tomáš má medzi prioritami rezorty financií, práce a regionálneho rozvoja.
Debata sa dotkla aj témy zdravotníctva. Takmer všetky strany v programoch sľubujú výstavbu nových nemocníc. Progresívne Slovensko by chcelo postaviť až tri nové zariadenia. Podľa Šimečku by mali stáť v Bratislave, Martine a v Košiciach. Priznáva však, že za jedno volebné obdobie to nestihnú, pretože výstavba novej budovy trvá aspoň štyri roky.
Sulík hovorí, že je to čistá ilúzia. Postaviť nové nemocnice za pár rokov je podľa neho nerealizovateľné. Prioritou by mala byť nemocnica v Martine, ku ktorej už existuje projekt.
Majerský považuje okrem nemocníc za priority aj zrušenie poplatkov za objednávanie a skrátenie čakacích lehôt na vyšetrenia. „V prvom rade musí byť dostupná zdravotná starostlivosť,“ vyhlásil šéf KDH.
Matovič vyhlásil, že najlepším ministrom zdravotníctva bol Marek Krajčí. Rezort podľa neho zvládol aj napriek ťažkému obdobiu covidu.
Erik Tomáš kritizoval OĽANO za výber šéfov nemocníc. Hlas v programe napríklad sľubuje aj to, že každý ťažko chorý pacient bude mať dostupnú liečbu.
Uhrík z hnutia Republika zas chce presadiť, aby súkromné poisťovne nemali zisk z povinného zdravotného poistenia.
Politici si z obálok vytiahli otázky od rôznych osobností Slovenska. Erik Tomáš odpovedal na otázku exprezidenta Rudolfa Schustera. Ten sa pýtal, ako by upokojil situáciu v spoločnosti a zlepšil medziľudské vzťahy. Tomáš odpovedal, že ich predseda Peter Pellegrini by dokázal byť premiérom, ktorý robí slušnú politiku a je zmierovateľ. Slovensku by podľa neho tiež pomohlo, keby sa do parlamentu nedostalo OĽANO.
Bývalý zastupujúci prezident Slovenskej republiky Jozef Migaš položil otázku, ktorú si vytiahol Milan Uhrík. Zaujímalo ho, čo by urobil pre zlepšenie politickej kultúry, pretože všetky červené čiary podľa neho boli prekročené.
„Snažili by sme sa riadiť veci profesionálne, tak ako sa sluší a patrí. V druhom rade by sme veci nehnali do extrému,“ vyhlásil predseda Republiky.
Andrej Danko dostal otázku od Andreja Kisku. Ten sa pýtal, ako zlepšiť zamestnanosť Rómov. Podľa Danka sú peniaze určené na rómske osady zle míňané a prichádzame tak o potenciál.
Boris Kollár zodpovedal otázku rektora Univerzity Komenského Mareka Števčeka, ktorého zaujíma, ako by politici zlepšili imidž slovenského vysokého školstva. Líder Sme rodina by chcel zaviesť komplexnú reformu školstva, ktorá by zohľadňovala potreby trhu práce.
Milan Majerský reagoval na otázku od predsedu Súdnej rady Jána Mazáka. Chcel vedieť, čo by urobili politici preto, aby rozhodnutia súdov neboli spochybňované. Predseda KDH povedal, že súdy spochybňujú niektorí politici a zaviedli by také opatrenia, ktoré by spružnili rozhodovanie súdov a pre občanov by sa zlepšila vymožiteľnosť práva.
Michal Šimečka si vytiahol otázku od bývalého predsedu parlamentu Jána Hrušovského. Opýtal sa, čo by urobili ako prvé na zasadnutí nového kabinetu. Šimečka vyhlásil, že by zaviedli príspevok na bývanie. Je to podľa neho adresné opatrenie, ktoré nezaťaží štátny rozpočet a v strane ho majú pripravené.
Líder OĽANO odpovedal na otázku exprezidenta Ivan Gašparoviča. Jeho zaujímal postoj k Európskej únii a či by sa mala reformovať, alebo rozpadnúť. Matovič vyhlásil, že Slovensko má byť pevnou súčasťou európskeho spoločenstva.
Sulík dostal otázku od Ivety Radičovej, ktorú zaujímalo, aké zmeny by zaviedla vláda počas svojich prvých sto dní. Podľa Sulíka má SaS pripravených 100 opatrení v zdravotníctve, ktoré sa dajú zaviesť do konca tohto roka a nespôsobia výpadok v štátnom rozpočte.
Diskutujúci sa vyjadrili aj k tomu, či by podľa nich mali mať páry rovnakého pohlavia možnosť si zákonom upraviť dedenie. Jednoznačne za sú Boris Kollár, Richard Sulík aj Michal Šimečka.
Andrej Danko sa vyjadril, že sú proti adopciám detí homosexuálmi, ale isté možnosti úpravy spolužitia by mali získať. Podobne to vidí aj Erik Tomáš.
Proti zmene sú Milan Uhrík a Milan Majerský. Šéf KDH dokonca povedal, že homosexuálne páry majú dnes dostatočné možnosti na to, aby si upravili dedenie napríklad cez notára.
Igor Matovič pri tejto téme kritizoval program Progresívneho Slovenska a nesúhlasí, aby mali ľudia k dispozícii antikoncepciu. Podľa Matoviča by dvaja ľudia mali mať právo určiť si svojich dedičov, ak nemajú deti bez ohľadu na ich sexuálnu orientáciu.
Ďalším okruhom diskusie bola vysoká inflácia a pomoc ľuďom s cenami potravín. Najväčší prienik v postojoch mali Milan Majerský a Richard Sulík. Zhodujú sa, že cesta je vyššia konkurencia medzi reťazcami. Pomôže vraj aj príchod poľského reťazca s lacným sortimentom. Majerský by tiež chcel nulovú DPH pre „predaj z dvora“.
Sulík dodal, že nulová DPH pre maloroľníkov je nereálna. Reagoval aj na slová, že Poľsko a Maďarsko majú potraviny lacnejšie. Podľa šéfa SaS je za tým aj to, že majú inú menu ako euro.
Vzácnu zhodu mali aj Tomáš a Matovič. Kritizujú veľké reťazce za to, že u nás sú tie isté výrobky drahšie ako v iných európskych krajinách. Zaviedli by povinnosť, aby boli ich výrobky rovnako drahé v každom štáte.
Cestou zníženej DPH na vybrané potraviny by išli SNS aj Republika. Uhrík by tiež okresal prirážky obchodníkov.
Progresívne Slovensko by sa vydalo iným smerom. Šimečka tvrdí, že regulovať ceny sa nedá a ceny potravín sú výsledkom udalostí vo svete. Ľuďom by pomohli skôr adresnými finančnými príspevkami.
Diskutujúci dostali aj možnosť povedať, čo sú podľa nich najlepšie a najhoršie momenty v našej histórii. Matovič, Šimečka aj Tomáš považujú za najlepší okamih Slovenské národné povstanie.
Danko a Sulík zas Nežnú revolúciu v roku 1989. Pre Majerského je to vstup Slovenska do Európskej únie. Kollár a Uhrík považujú za najlepší moment vznik samostatnej Slovenskej republiky v roku 1993.
V otázke najhoršieho momentu sa všetci hostia zhodli. Označili druhú svetovú vojnu a vývoz židovských obyvateľov do koncentračných táborov. Uhrík a Tomáš ešte dodali, že v novodobých dejinách bola najhoršia udalosť vláda Igora Matoviča.
V samotný deň volieb, v sobotu 30. septembra, okrem večernej relácie, v ktorej divákom hneď po zatvorení volebných miestností odprezentujeme exkluzívny EXIT POLL agentúry Focus pre TV Markíza a následne výsledky volieb, pripravujeme aj mimoriadne spravodajské vysielanie.
Niekoľkokrát počas volebnej soboty odvysielame krátke Televízne noviny. V nich dostanú diváci základné informácie o priebehu volieb, prípadných problémoch, naživo sa spojíme s našimi redaktormi, ktorí budú celý deň monitorovať situáciu v teréne.
Celú predvolebnú diskusiu si môžete vypočuť aj vo forme podcastu:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
