V ostatných krajinách V4 miera zadlženosti klesá.
Slovenské domácnosti sa stále viac zadlžujú, zatiaľ čo v ostatných krajinách Vyšehradskej štvorky miera zadlženosti klesá. Vyplýva to z aktuálnej správy OECD. "Slováci sú zadlžení na 40 percent z HDP, čo znamená, že z každých desiatich eur sú štyri eurá na dlh," potvrdil Pavel Škriniar z Ekonomickej univerzity v Bratislave.
Miera zadlženosti medzi jednotlivými krajinami sa nedá mechanicky porovnávať. Treba zohľadniť aj ostatné ekonomické parametre štátov, teda životnú úroveň či dôvod zadlžovania. V každom prípade, štatistiky potvrdzujú, že susedné krajiny - Česko, Maďarsko a Poľsko - dosiahli strop v rokoch 2011 a 2012 a odvtedy sa zadlženosť ich domácností v pomere k HDP znížila na úroveň približne 30 percent.
Zadržujeme sa stále viac a rýchlejšie
Po roku 2000 miera zadlženosti voči HDP dosahovala okolo 10 percent a odvtedy neustále stúpa. Inými slovami, Slováci sa zadlžujú stále viac a rýchlejšie. Príčinou tohto trendu je najmä výška úrokových sadzieb.
"Keď sú dostupnejšie úvery, ľudia sú náchylnejší sa zadlžovať. Druhá vec je nálada v krajine, kde si ľudia myslia, že budú schopní splácať dlhy. Keď si teda spojíme nízke úrokové sadzby a ochotu zadlžiť sa, čiže pozitívne očakávanie, tak aj zadlženosť bude rásť," povedal Škriniar.
Priaznivými faktormi sú aj nízka nezamestnanosť a stúpajúca priemerná mzda, hoci tento ukazovateľ nehovorí celkom reprezentatívne o tom, akú má väčšina obyvateľstva životnú úroveň. Lepším parametrom je mediánová mzda.
"To znamená, že keď sa niečo stane, ľudia by na to mali byť pripravení a zvýšenie splátky by ich nemalo ohroziť. A nemali by začať predávať nehnuteľnosti, v ktorých bývajú," uviedol Škriniar. Optimálne je, ak úvery nepresiahnu tretinu príjmu. Na druhej strane je zdravé zadlženie také, že človek dokáže nielen splácať, ale si aj odkladať bokom peniaze.
"Je to skôr vec psychologického nastavenia človeka, aký má názor na dlhy a na sporenie. Sú ľudia, ktorí keď majú zajtra zaplatiť a dnes majú peniaze, tak peniaze minú a zajtra už ich mať nebudú," priblížil.
Život na dlh a priori nie je zlý
Mnohé spoločnosti pritom nežijú ani tak z toho, že požičiavajú, pretože úrokové sadzby sú nízke, ale skôr z toho, že ľudia nie sú finančne disciplinovaní. Poplatky za prehrešky sú pomerne vysoké, takže sa na nich podľa ekonóma dá zarobiť podstatne viac ako na samotnom požičiavaní.
"Život na dlh a priori nie je zlý. Len treba mať dobré dlhy, a nie zlé dlhy. Hypotéka je dobrý dlh, pretože našetriť si na bývanie trvá desiatky rokov. Za podobné peniaze si môžeme zaobstarať bývanie dnes a postupne ho splácať. Kúpa televízora, na ktorý si vieme našetriť za šesť až dvanásť mesiacov, nie je dobrý dlh, pretože televízor nie je nevyhnutnosťou pre naše žitie," dodal Škriniar z Ekonomickej univerzity v Bratislave.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
