Prijatie Ústavy Slovenskej republiky 1. septembra 1992 Slovenskou národnou radou položilo základ nielen právneho poriadku, ale aj slovenskej štátnosti, suverenity a demokratického usporiadania. Pri príležitosti Dňa Ústavy SR to uviedol Ústavný súd (ÚS) SR.
O kvalitnom základe právneho poriadku SR svedčí podľa ÚS skutočnosť, že aj po 31 rokoch, hoci so zmenami, stále platí tá istá ústava ako pri vzniku SR. "Jej nadčasové a univerzálne princípy sú stále aktuálne a aj v tomto období poskytujú pevnú oporu tvorcom právnych predpisov, súdom, ktoré dohliadajú na jej dodržiavanie, no najmä všetkým ľuďom, ktorých základné práva a slobody sú jej pevným základom," uviedol predseda ÚS Ivan Fiačan.
Význam a dôležitosť daného historického momentu v dejinách slovenského národa podčiarkuje aj fakt, že túto udalosť pripomína štátny sviatok. V duchu tejto udalosti sa na ÚS každoročne nesie celý september.
Dňa 20. septembra sa v spolupráci s Právnickou fakultou Univerzity Pavla Jozefa Šafárika (UPJŠ) v priestoroch ÚS uskutoční medzinárodná vedecká konferencia s názvom "Súdna a iná právna ochrana politických práv - XII. ústavné dni". Podujatie organizujú s akcentom na 30. výročie ÚS.
Deň otvorených dverí ÚS SR sa bude konať 28. septembra. Pri tejto príležitosti vyhlásila Kancelária ÚS literárnu súťaž na tému "Recept na spravodlivejší svet" a výtvarnú súťaž na tému "Farby spravodlivosti" pre žiakov základných a študentov stredných škôl. V rámci súťaže pre vysokoškolákov majú účastníci možnosť prezentovať svoje postrehy a názory vo forme eseje alebo odborného článku na tému "Význam a úloha Ústavného súdu počas 30 rokov jeho fungovania".
Ústava SR by mala byť základom stability krajiny, nemala by sa meniť príliš často. Garantuje základné práva a slobody a má slúžiť na spájanie, nie rozdeľovanie občanov. Skonštatoval to predseda Národnej rady (NR) SR Boris Kollár (Sme rodina) v úvode slávnostnej parlamentnej schôdze pri príležitosti Dňa Ústavy SR. Poznamenal, že jej text v celku zodpovedá potrebám moderného štátu.
"Stabilné štáty majú aj stabilnú ústavu a menia ju len v najnevyhnutnejších situáciách," zdôraznil Kollár. Podotkol, že ústava nemá byť nástroj na presadzovanie politických cieľov. Nemala by sa podľa neho meniť vždy, keď si niekto zmyslí, že mu niektorý článok bráni presadiť jeho záujmy. Pripustil, že ústava môže mať aj svoje nedostatky. Odmieta však tendencie na zmenu alebo vypustenie preambuly našej ústavy. Poznamenal, že cyrilometodská tradícia má širší ako náboženský dosah a že aj moderné koncepcie vychádzajú z kresťanstva.
Predseda parlamentu pripomenul aj vznik slovenskej ústavy a samostatnej štátnosti. Prvého septembra si podľa jeho slov pripomíname jeden z najvýznamnejších dní v našej histórii, kedy bola prijatá prvá skutočne demokratická ústava na našom území. Pripomenul, že jej znenie vtedy prijala drvivá väčšina parlamentu. Dodal, že prijatím ústavy sa vytvorili všetky predpoklady na to, aby 1. januára 1993 mohla Slovenská republika vstúpiť ako plne suverénny štát do medzinárodných vzťahov.
Ústavu SR nestačí len jeden deň v roku oslavovať, ale predovšetkým ju 365 dní v roku dodržiavať. Prezidentka SR Zuzana Čaputová to uviedla pri príležitosti piatkového Dňa Ústavy SR.
"Mnohí za ústavné považujú iba to, čo je z ich pohľadu správne. A všetko ostatné, s čím nesúhlasia, považujú za neústavné. Na otázku, akú zmenu naša ústava potrebuje, sa mi preto žiada povedať, že zo všetkého najviac potrebuje zmenu prístupu k nej. Nevykladať ju podľa toho, kto je momentálne v akej mocenskej pozícii a čo sa mu aktuálne hodí," vyhlásila prezidentka.
Ako skonštatovala, Deň Ústavy SR patrí medzi novšie štátne sviatky. Politici by ho mali podľa hlavy štátu využiť na to, aby vytvárali prostredie, v ktorom sa ústava bude tešiť prirodzenému rešpektu a jej dodržiavanie sa bude považovať za samozrejmosť. "Preto ju nestačí len jeden deň v roku oslavovať, ale predovšetkým ju 365 dní v roku dodržiavať," dodala.
Prijatím základného zákona sme sa podľa prezidentky prihlásili k hodnotám právneho, demokratického a zvrchovaného štátu. Ako poznamenala, tento dokument zároveň vyjadruje celospoločenskú zhodu na pravidlách a normách, ktoré sa zaväzujeme rešpektovať, a ktorých rešpektovanie vyžadujeme.
Deň Ústavy SR by mal byť aj o tolerancii, vyhlásil pri príležitosti piatkového štátneho sviatku predseda vlády Ľudovít Ódor. Je presvedčený, že každému jednému z nás, ale aj spoločnosti ako celku by prospelo prestať hľadať neexistujúcich nepriateľov, rozdúchavať iracionálne vášne, nálepkovať a stigmatizovať.
Podľa premiéra je niekedy smutné sledovať príkry rozpor postojov a slov mnohých, vrátane politických činiteľov, so základnými ústavnými princípmi. "Ústava Slovenskej republiky jasne hovorí o tom, že naša krajina je zvrchovaným, demokratickým a právnym štátom, ktorý sa neviaže na nijakú ideológiu ani náboženstvo. Sme krajinou, ktorá vyrástla z túžby chrániť všetkých svojich občanov," vyhlásil.
Želá si, aby sme hľadali porozumenie medzi nami. "Spoliehali sa na overené fakty a rozumné argumenty, s úctou a rešpektom k iným, a tak oslávili viac než tridsať rokov existencie základného textu, ktorým hovoríme, kým sme a akí chceme byť," poznamenal.
Pripomenul, že Ústava alebo ústavné princípy sú základným stavebným kameňom každej modernej demokracie. Určujú obrysy spoločnosti, v ktorej túžime žiť. "Je právnou podstatou pri riadení štátu, krajiny. Je rámcom, v ktorom sa uskutočňuje snaha o spravodlivosť a rovnosť pred zákonom. Je zárukou dodržiavania základných práv a slobôd. A je hlavným nástrojom proti zneužívaniu moci," skonštatoval.
Ústava zaisťuje, aby vláda slúžila záujmom občanov a krajiny, nie naopak, zhodnotil premiér. Najvyšší zákon štátu podľa neho vytvára podmienky pre fungovanie otvorenej spoločnosti, právneho štátu a je výrazom našej schopnosti a odolnosti chrániť rozmanitosť, ktorá nás podľa neho robí silnejšími.
Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) považuje Deň Ústavy SR za jeden z dôležitých sviatkov novodobej histórie. Sviatok označilo za prejav úcty k všetkým, ktorí v prvej i v druhej polovici 19. storočia, ako aj v prvých dvoch dekádach 20. storočia bojovali za slovenský národ.
"Prijatie Ústavy SR Slovenskou národnou radou bolo kontinuálnym pokračovaním prijatia Deklarácie o zvrchovanosti SR (17. júla 1992) a bolo najdôležitejším momentom pri formovaní samostatnej Slovenskej republiky," vyhlásil predseda ZMOS Jozef Božik. Oba míľniky si preto pripomínajú viaceré členské obce a mestá.
Demokratické politické zriadenie SR vytvára podľa združenia predpoklady na to, aby v korektnej politickej diskusii boli schvaľované zákony, ktoré sú a budú na prospech občanov, obcí, miest, samosprávnych krajov i celého štátu. "Našim spoločným cieľom by malo byť vytvárať podmienky pre hospodársky rast, rozvoj ekonomiky a kvality života všetkých občanov Slovenskej republiky," doplnil Božik.
ZMOS pripomína, že Ústava SR je najvyššou právnou normou najväčšej právnej sily a charakterizuje princípy výstavby štátu, ľudské práva a slobody. Definuje deľbu moci a je garantom budovania demokratického, právneho, zvrchovaného a slobodného štátu, ktorý je domovom nielen pre príslušníkov slovenského národa, ale i národnostných menšín. Zároveň je v ústave definovaná aj územná samospráva, ktorá je v každom demokratickom a právnom štáte základný pilier jeho výstavby.
Politické strany si pripomínajú piatkový Deň Ústavy SR. Vo svojich vyjadreniach zdôrazňujú význam najvyššieho zákona štátu. Viaceré tiež kritizujú časté zásahy do ústavy. Niektoré strany by chceli presadiť zakotvenie nových ustanovení.
Líder Hlasu-SD Peter Pellegrini je presvedčený, že Slovensko má svoju Ústavu ctiť a jej prijatie si dôstojne pripomínať. "No po troch desaťročiach slovenskej samostatnosti dozrel čas pozrieť sa aj na to, čo dnes v ústave nie je a čo by tam byť malo," myslí si. Strana by chcela do ústavy zakotviť konkrétne sociálne práva, aby bol vek odchodu do dôchodku, práva zamestnancov, rodín s deťmi či sociálne slabších skupín chránené priamo najvyšším zákonom štátu. Rovnako chce priamo v ústave povedať, že práva slovenských žien a mužov sú rovnaké.
Predseda Progresívneho Slovenska Michal Šimečka zdôraznil, že Ústava má byť garanciou demokratického zriadenia a rovnosti pre všetkých, nie vitrínou, do ktorej si najrôznejší politici odkladajú svoje politické názory. "Tento dokument by mal garantovať rovnosť pre všetkých ľudí, bez ohľadu na ich národnosť, rasu, náboženské presvedčenie, či sexuálnu orientáciu," uviedol. Otváranie a zasahovanie do Ústavy podľa neho môže spôsobiť nebezpečný precedens.
Spoločná kandidátka strán okolo Maďarského fóra sa k Ústave SR hlási a chce ju chrániť. "Naším najvyšším politickým cieľom je demokratický a fungujúci právny štát pevne ukotvený v západnej civilizácii, kam stáročia patríme," deklarovala v stanovisku. Kandidátka odmieta časté a necitlivé zásahy do ústavy. V Ústave podľa nich treba explicitne uviesť, že nie je možné ani formou ústavných zmien zmeniť systém reprezentatívnej demokracie a právneho štátu.
Predseda strany Modrí, Most-Híd Mikuláš Dzurinda pripomenul hektické obdobie, v ktorom text ústavy vznikal. K úvahám o potrebe napísania úplne novej ústavy je skeptický. "Za súčasnej ústavy sme sa integrovali so svetom, vstúpili sme do OECD, do NATO, do Európskej únie. Vnútorne dramaticky silný impulz na zásadnú zmenu ústavy alebo nebodaj na úplne novú ústavu nepociťujem," skonštatoval v relácii TASR TV.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
