Bilbordy týchto strán spozorujete len zriedka, ich profily na sociálnej sieti majú zanedbateľný počet sledovateľov a mená členov, ale aj lídrov, sú pre mnohých neznáme. Napriek tomu sa uchádzajú o priazeň voličov v parlamentných voľbách.
Karma, Slovenské hnutie obrody či Princíp. Aj to sú názvy politických strán, ktoré sa zapojili do politického boja v nadchádzajúcich parlamentných voľbách. Pre väčšinu Slovákov sú však s veľkou pravdepodobnosťou neznáme. Podľa politologičky sú ich šance získať kreslá v parlamente síce malé, no do volieb sa mohli prihlásiť aj z iných dôvodov.
Politologička Aneta Világi hovorí, že menšie a neznáme politické strany majú len veľmi malú šancu dosiahnuť vôbec dvojpercentnú podporu voličov, pri ktorej by mali nárok na vrátenie investovanej 17-tisícovej kaucie. Nieto ešte trojpercentnú, pri ktorej by sa mohli stať stranami financovanými štátom.
„Môžu sa napríklad zamerať na konkrétny región a mať aj pomerne silnú podporu v tomto regióne, avšak tým, že je Slovensko jedným volebným obvodom, pre politické strany regionálna poznateľnosť a podpora nestačí,“ hovorí politologička.
Napriek neúspechu v parlamentných voľbách však ich kandidatúra môže mať aj iné opodstatnenie. Popri špecifických a individuálnych dôvodoch by mohlo ísť podľa politologičky o strategické konanie a jednoducho snahu zviditeľniť sa.
„Z dlhodobého hľadiska si strany účasťou vo voľbách budujú poznateľnosť,“ uvádza Világi.
Práve parlamentné voľby podľa nej „pútajú pozornosť voličov a strana, ktorá sa na nich zúčastňuje, môže byť považovaná za ‚serióznu‘, nielen jednorazovú politickú firmu“.
Získanú poznateľnosť či pozornosť môžu predstavitelia následne využiť v ďalších parlamentných voľbách, napríklad pri rokovaniach o zlúčení s inou stranou či vytváraní koalícií. Samozrejme, len „za predpokladu, že sa výsledok hýbe v merateľných číslach,“ dodáva politologička.
Poznateľnosť môže strane pomôcť aj pri inom type volieb, napríklad pri komunálnych, ale tiež pri voľbách do Európskeho parlamentu, kde na úspech stačí omnoho menej percent, keďže účasť Slovákov v nich je štandardne nízka.
Strany podľa Világi môže motivovať prihlásiť sa do volieb aj snaha zviditeľnenia menšín.
„Pre menšinové strany môže byť politická reprezentácia menšiny dôležitá bez ohľadu na konkrétny výsledok vo voľbách, obzvlášť, ak ide o geograficky koncentrovanú menšinu, napríklad maďarská menšina, kde aj pri neúspechu v parlamentných voľbách je zasa oveľa väčšia šanca uspieť v komunálnych či regionálnych voľbách,“ hovorí.
Na volebnom boji sa malé neznáme strany rozhodnú zúčastniť aj napriek tomu, že počiatočná investícia je vysoká. „Nie je jednoduché súťažiť vo voľbách, ak strana nemá dostatočné finančné krytie. Nie je to lacná záležitosť,“ konštatuje Világi.
Nemalá kaucia pre prihlásenie do volieb, ktorá predstavuje sumu 17-tisíc eur, nie je všetko, čo strany v predvolebnom boji investujú.
Financovanie strán je často otázne a hlavne netransparentné. Ako uvádza politologička, čím viac peňazí je na fungovanie strany potrebných, tým viac to môže priťahovať aj súkromných investorov, čo by mohlo v konečnom dôsledku „kriviť charakter politických strán“.
Korigovať charakter strán, a pravdepodobne v konečnom dôsledku aj ich počet, by mohlo obmedzenie týchto sponzorských darov.
„Reguláciou financovania strán tak, aby sa napríklad zvýšil podiel financovania členmi strany a zároveň sa obmedzila možnosť veľkých finančných darov pre politické strany. Napríklad dodatočným zdanením takýchto darov,“ dodáva Világi.
Do septembrových parlamentných volieb sa prihlásilo 25 politických subjektov, 24 strán a jedna koalícia. Menšia polovica, teda 12 z nich, by podľa posledného prieskumu dosiahlo viac ako 2 percentá. Ostatných 13 ostalo pod touto hranicou.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
