Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) v stredu upozornila, že nárast počtu prípadov vtáčej chrípky u cicavcov by mohol pomôcť vírusu rýchlejšie sa šíriť aj z človeka na človeka.
Európa zažíva od konca roka 2021 najhoršiu vlnu vtáčej chrípky vôbec. Závažné prepuknutia tohto ochorenia zaznamenali aj v Severnej a Južnej Amerike.
V dôsledku šírenia vtáčej chrípky museli byť na celom svete utratené milióny kusov hydiny, mnohé z nich nakazené obzvlášť nebezpečným podtypom H5N1, ktorý sa po prvýkrát objavil v roku 1996.
„Vírusy vtáčej chrípky sa za normálnych okolností šíria medzi vtákmi, no narastajúci počet prípadov nákazy H5N1 u cicavcov – ktorí sú z biologického hľadiska ľuďom bližší než vtáky – vzbudil obavy, že by sa vírus mohol adaptovať tak, aby sa mohol ľahšie šíriť medzi ľuďmi," uviedla WHO vo vyhlásení.
Niektoré cicavce by sa tiež potenciálne mohli stať prenášačmi viacerých chrípkových vírusov, ktoré by v nich mohli zmutovať na nový variant nebezpečnejší pre zvieratá aj ľudí.
Súčasné vlny šírenia vtáčej chrípky spôsobili podľa WHO v živočíšnej ríši hotovú „spúšť". Postihli nielen hydinu a divé vtáky, ale aj cicavcov, potravinársky sektor a ohrozili aj živobytie mnohých poľnohospodárov.
„Hoci tento vírus postihuje najmä zvieratá, predstavuje pretrvávajúce riziko i pre ľudí," upozornila WHO.
Nákaza vírusom vtáčej chrípky u ľudí je zvyčajne dôsledkom priameho či nepriameho kontaktu so živou alebo uhynutou nakazenou hydinou, respektíve vtáctvom.
Podľa WHO sa zatiaľ vírus z človeka na človeka neprenáša jednoducho, no „je potrebné byť v strehu", aby sa včas prišlo na zmeny vírusu, ktoré by takýto prenos mohli uľahčiť.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
