Neziskovkám ani cent. Toto hlásajú najnovšie bilbordy hnutia Republika. Strane sa nepáčia organizácie, ktoré sú podľa nich politické a „šorošovské“. Mnohé mimovládne organizácie pritom suplujú štát v zdravotnej, sociálnej či vzdelávacej oblasti. Podľa riaditeľa organizácie, ktorú Uhrík kritizuje, ide iba o šírenie konšpirácií a naháňanie voličov.
Hnutie Republika sľubuje, že ak bude vo vláde, stopne peniaze pre mimovládne organizácie.
Predseda hnutia Milan Uhrík v relácii V politike televízie TA3 priblížil, že zo štátneho rozpočtu nechce financovať „politické, dúhové a šorošove“ nadácie. Tie podľa neho deformujú verejnú mienku na Slovensku.
Vznik a fungovanie neziskových organizácií je upravené zákonom a kontroluje ich ministerstvo vnútra.
Ich cieľom je poskytovať všeobecne prospešné služby, ich zisk sa nesmie použiť v prospech zakladateľov, členov orgánov ani jej zamestnancov a musí sa použiť v celom rozsahu na zabezpečenie prospešných služieb.
Za všeobecne prospešné služby sa považuje poskytovanie zdravotnej či sociálnej starostlivosti, humanitárna pomoc, rozvoj kultúry, ochrana ľudských práv, vzdelávanie či ochrana prírody.
Medzi najväčšie a najúspešnejšie mimovládky na Slovensku patria napríklad Liga proti rakovine alebo Biela pastelka.
Ide o organizácie, ktoré dokážu pomôcť ľuďom v ťažkej situácii, ktorým nepomohol štát.
Napríklad spomínaná Liga proti rakovine dokáže sprevádzať pacientov počas celej ich liečby a poskytnúť aj psychologické poradenstvo im a ich blízkym. Pomôžu tiež pacientom zorientovať sa v sieti zdravotníckych zariadení a vybrať im aj relaxačné pobyty či poskytnúť jednorazový finančný príspevok.
Mimovládne organizácie tak vo veľkej miere nahrádzajú štát a jeho inštitúcie, alebo ho dopĺňajú. Pracovníci organizácií za to nedostávajú platy, robia to ako dobrovoľnícku činnosť.
Uhrík sa však ohradil voči tomu, že by dotácie zo štátu zrušil mimovládkam, ktoré majú občiansky charakter. Vymenoval napríklad dobrovoľných hasičov, spolky čipkárok či Maticu slovenskú, ktoré podľa neho zveľaďujú Slovensko.
Naopak, tie, ktoré „deformujú“ verejnú mienku by podľa Republiky zo štátu nedostali nič. Ako príklad uviedol Nadáciu otvorenej spoločnosti a Slovenskú debatnú asociáciu. Podľa Uhríka sú to „šorošovské, politické a dúhové“ mimovládky.
Neodpovedal však na otázku, ako by sa vyrovnal s tým, že štát nemôže diskriminovať a nie je možné vytvoriť zoznam „nevhodných“ neziskoviek, ktoré nebudú mať nárok na finančnú podporu.
Jednu z organizácií, ktorú Uhrík v relácii spomenul, je Slovenská debatná asociácia. Píšu o sebe, že učia kriticky myslieť, viesť ľudí k otvorenosti a demokratickému občianstvu mladých ľudí.
Spolupracujú najmä so školami, ale ponúkajú aj individuálne debatérske tréningy pre jednotlivcov a firmy.
Riaditeľ Ondrej Schütz hovorí, že nepropagujú liberálne ani konzervatívne postoje, ani pravicové či liberálne politiky.
„V našich vzdelávacích programoch máme mladých z rôznych prostredí a s rôznymi spoločenskými postojmi. My sa snažíme vytvárať priestor, kde sa môžu stretávať aj s inými názormi. Debatovanie je o schopnosti analyzovať predložené témy, prísť do kontaktu s rôznymi postojmi a vecnej diskusii o nich. Nehovoríme mladým ľuďom, čo si majú myslieť, učíme ich štruktúrovane a kriticky premýšľať. Každý môže sám posúdiť, či to je činnosť politickej organizácie,“ reaguje Schütz na Uhríkove vyjadrenie, že sú politická organizácia.
Kritike Uhríka nerozumie, pretože podľa neho ani aktivity Slovenskej debatnej asociácie nepozná.
„Máme aj špeciálne tréningy pre našich dobrovoľníkov a dobrovoľníčky, kde ich učíme, aby mladým nevnucovali svoje postoje,“ vysvetľuje Schütz.
Dodáva, že na nich útočia aj preto, lebo mnohí absolventi debatného programu sú spoločensky aktívni a niektorí sú aj v politike.
Ďalšou organizáciou, o ktorú Uhrík spomenul ako tú, ktorá deformuje verejnú mienku, je Nadácia otvorenej spoločnosti.
Organizácia o sebe píše, že vyznáva liberálnu demokraciu, osobnú slobodu a dôstojnosť jednotlivca. Cez rôzne aktivity a projekty pomáhajú rozvíjať otvorenú spoločnosť, vzdelávanie, posilňujú ľudské práva a rovnosť príležitostí znevýhodnených občanov s prihliadnutím na špecifické potreby Rómov.
Riaditeľ Fedor Blaščák hovorí, že nie sú politickou organizáciou.
„Nie sme politickou organizáciou v zmysle straníckej politiky, avšak bežne vykonávame advokačnú alebo konzultačnú činnosť v rámci tvorby verejných politík a týmto spôsobom vstupujeme aj do širšieho politického prostredia. Napríklad, sme členmi rôznych mimovládnych aj vládnych politických grémií a platforiem,“ hovorí Blaščák.
Nevie, prečo Uhríkovi prekáža ich aktivita.
„Ako organizácia napĺňame naše demokratické právo a ústavou garantovanú slobodu združovania. Ak to niekomu prekáža, tak mu zrejme prekáža samotný demokratický systém a ústavou garantované slobody, ktoré sú základným východiskom pre našu činnosť a existenciu,“ dodáva.
Ako by spomínané organizácie ovplyvnilo, keby naozaj štát stopol finančnú podporu? Schütz hovorí, že organizácia by prežila, ale vplyv by to malo na veľa mladých ľudí.
„Príjmy od štátu tvoria približne pätinu nášho ročného rozpočtu. Ak by sme o ne prišli, museli by sme spoplatniť naše vzdelávacie aktivity. Na to by doplatili hlavne mladí ľudia z horších socio-ekonomických pomerov a z menej rozvinutých častí Slovenska,“ upozorňuje Schütz.
Tiež dodáva, že dostať dotácia od štátu nie je automatické. Organizácia musí splniť prísne kritériá.
„Musíme mať vypracované rozsiahle metodické materiály, nastavené kontinuálne vzdelávanie našich dobrovoľníkov a dobrovoľníčok, prejsť rigoróznou registráciou, podávať administratívne náročné správy o našej činnosti a vyúčtovania, v rámci ktorých každý náš výdavok je kontrolovaný. Ľudia si často predstavujú, že neziskovkári si chodia na ministerstvá po tučné sumy peňazí, z ktorých si potom pohodlne žijú. Opak je pravdou. Dotácie často nestačia na pokrytie nákladov činností, ktoré vlastne za štát robíme,“ dodáva riaditeľ Slovenskej debatnej asociácie.
Mimovládky je tiež možné podporovať aj zo súkromných darov. Každý, kto chce, môže dobrovoľne posielať organizáciám peniaze. Niektoré teda nemusia byť Uhríkovým nápadom výrazne ovplyvnené.
„Kádrovanie“ na dobré a zlé neziskovky je podľa Schütza iba prostriedok na získanie voličov. Dodáva, že málo ľudí vie, ako naozaj organizácie fungujú, a preto je jednoduché vytvoriť konšpirácie a šíriť dezinformácie, že sa priživujú na štáte.
„Neziskový sektor zároveň nemá možnosť brániť sa, nemá peniaze ani personálne kapacity na to, aby viedol mediálnu kampaň alebo išiel do sporu s politikmi, ktorí majú prístup do médií a peniaze zo štátneho rozpočtu na kampaň,“ konštatuje Schütz.
Podľa Schütza politikom, ktorí sa navážajú do neziskoviek, prekáža ich hodnotové nastavenie.
Blaščák dodáva, že Uhríkove vyjadrenia smerom k mimovládkam vníma ako prejav politickej agresie voči demokratickým princípom a slobodám, ktoré nám garantuje ústava.
Infektológ Peter Sabaka a predstavitelia hnutia Republika sa stretli pred súdom. Zažaloval ich za hanlivé útoky na jeho osobu, ktoré na sociálnych sieťach uverejňovali počas pandémie. Lekár žiada ospravedlnenie a 100-tisícové odškodné. Pozrite si reportáž (26. 6.):
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
