Jedna škola a dva šokujúce činy jej študentov v krátkom čase. Gymnázium pre mimoriadne nadané deti v Bratislave čelí po víkendovej tragédii veľkému tlaku a nezodpovedaným otázkam. Podporu škole vyjadrili v otvorenom liste stovky rodičov a ozvali sa aj študenti. My sme zisťovali, čo znamená byť nadaným dieťaťom a či je správne učiť mladých géniov oddelene od ostatných žiakov.
Vyrovnávajú sa so smrťou spolužiaka a študenta. Prečo to urobil, vyšetruje polícia. Po požiari sa objavili aj špekulácie, či k tomu nemohol prispieť tlak v škole. Stovky rodičov takéto tvrdenia odmietajú – v otvorenom liste píšu, že učitelia vytvárajú prostredie, aby deťom umožnili rozvíjať ich talent a nadanie, čo je podľa nich vo svojej podstate nezlučiteľné s akýmkoľvek nátlakom.
„Absolútne nesúhlasíme s názorom, že deti nemôžu zlyhať, byť slabšie, a to len z dôvodu, že sú nadané. Naopak, deti sú vedené k tomu, že môžu robiť chyby a nemusia sa za ne hanbiť,“ píše sa v liste.
List napísali aj študenti a školský parlament. Učiteľom odkazujú, že ich majú radi. Rozprávali sme sa s otcom jedného zo žiakov. Pre vyučovanie na mieru nadaným deťom sa rozhodli, keď ich to začalo v bežnej škole nudiť. Tu je vraj spokojné a o tlaku nehovorí.
„Na tejto škole je veľká podpora špičkového výkonu, ľudia, ktorí majú úspechy, sú podporovaní a v tomto smere sa aj moje dieťa cítilo byť podporované, ale na druhej strane tam chýba podpora toho, keď má človek problémy,“ pripúšťa otec nemenovaného žiaka.
Aké sú nadané deti a prečo sa učia v špeciálnej škole? V Bratislavskom regióne sú zriadené štyri takéto základné školy a dve gymnáziá. V iných krajoch samostatné školy nie sú, no existuje vyše 160 tried pre nadané deti v bežných školách.
To, či je dieťa nadané, musí potvrdiť odborník. Podmienkou sú psychologické testy, kde im zmerajú výšku IQ.
S malými géniami pracuje aj Jana Jurašková. Vysvetľuje, že sa vyvíjajú asynchrónne – intelektom výrazne vynikajú, na druhej strane sú emočné krehké, zraniteľné a na seba veľmi prísne.
Nadané deti majú tendenciu všetko analyzovať, ísť na koreň veci, ísť za obzory, z toho vyplýva, že nemusia byť vôbec pochopení ani svojim okolím, preto je fajn, keď sú medzi rovesníkmi podobného zamerania.
Žiaci hľadajú vo veciach logiku a zmysel. Bežný školský systém im vraj logiku nedáva – napríklad, že sa musia učiť všetky predmety. Na druhej strane sú názory, že všetky deti patria do bežnej triedy.
„Pedagogické výskumy hovoria, že je dobre, ak všetky deti vzdelávame spoločne. Platí to aj pre nadané deti, lebo vtedy môžu rozvíjať sociálne zručnosti,“ hovorí analytik Juraj Hipš.
„Vytvoriť podmienky pre nadané deti v bežných školách nie je vôbec jednoduché. V tom prípade musíme uvažovať nad tým, že otvoríme triedy, že zabezpečíme výber pod jednou strechou, kde deti nie sú odkázané byť v jednej triede, absolvovať všetky predmety, ktoré sa tam nachádzajú,“ oponuje Martina Mátychová, riaditeľka Centra nadania.
„Dnes ten systém nie je pripravený, ale cesta nie je to, že budeme vytvárať špecializované školy,“ myslí si Hipš, podľa ktorého nálepka „nadaný“ deťom nepomáha a uzatvára ich do akejsi bubliny. Martina Mátychová hovorí, že je to mýtus: „Nežijú svoj život iba v škole, prepájajú ich s inými deťmi iné záujmy.“
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
